judaistika

Text hesla

judaistika [vl. m.], aj židovské štúdiá — vedný odbor zaoberajúci sa jazykom, dejinami, náboženstvom (judaizmus v užšom význame), zákonmi, filozofiou, umením, literatúrou, literárnymi prameňmi (Tanach, Talmud a i.) a kultúrou židovského národa od najstarších čias do súčasnosti (judaizmus v širšom význame). Je to profánny interdisciplinárny odbor spájajúci v sebe hľadiská histórie, religionistiky, archeológie, sociológie, jazykovedy, politických vied a pod., ako aj štúdium hebrejského jazyka vo všetkých vývojových stupňoch (biblická, rabínska, stredoveká, moderná hebrejčina), ktorá je nevyhnutným predpokladom kritického výskumu židovskej literatúry, i štúdium pôvodných jazykov (hebrejčina, aramejčina, judeo-arabčina, judeo-perzština, judeo-gréčtina, jidiš, ladino a i.) potrebných na poznanie základných prameňov židovstva.

Ako samostatná vedná disciplína sa judaistika rozvinula v 19. stor. Termín veda o židovstve (nem. Wissenschaft des Judentums) prvýkrát použil v roku 1822 v nemeckom časopise Zeitschrift für die Wissenschaft des Judentums (Časopis vedy o židovstve) nemecký reformný rabín a spisovateľ Leopold Zunz (*1794, †1886) považovaný za zakladateľa judaistiky ako vednej disciplíny, ktorej cieľom je štúdium judaizmu modernými a kritickými výskumnými metódami. Po 2. svetovej vojne sa judaistika presadila v nemeckej jazykovej oblasti (Jüdische Studien), v 60. rokoch 20. stor. vznikli pracoviská na filozofických fakultách v Rakúsku vo Viedni (Kurt Schubert, *1923, †2007), v západnom Nemecku v západnom Berlíne (Jacob Taubes, *1923, †1987), Kolíne nad Rýnom (Johann Maier, *1933, †2019) a vo Frankfurte nad Mohanom (Arnold Goldberg, *1928, †1991) i vo východnom Nemecku, kde vo východnom Berlíne na Humboldtovej univerzite existoval odbor izraelské štúdiá. V USA sa za zakladateľa judaistiky (Jewish Studies) považuje historik Salo W. Baron (*1895, †1989) pôsobiaci na Kolumbijskej univerzite. V Izraeli je z inštitúcií zaoberajúcich sa judaistikou najvýznamnejšia Hebrejská univerzita v Jeruzaleme (od 1925).

Na území Čiech sa už v roku 1884 Wolfgang Wessely (*1801, †1870) usiloval o založenie Ústavu pre štúdium judaizmu a rabínskej literatúry na Karlovej-Ferdinandovej univerzite (dnes Karlova univerzita) v Prahe. V ČR samostatný odbor judaistika vznikol až v roku 1994 na Katedre biblistiky a judaistiky Husitskej teologickej fakulty Karlovej univerzity (HTF KU) v Prahe. V roku 2005 na jeho činnosť nadviazal Ústav židovských studií na HTF KU. V roku 2004 bol založený Kabinet judaistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý bol v roku 2008 premenovaný na Centrum judaistických studií Kurta a Ursuly Schubertových. K významným českým judaistom patria Otto Muneles (*1894, †1967), Miloš Bič (*1910, †2004), Jan Heller (*1925, †2008), Vladimír Sadek (*1932, †2008), Bedřich Nosek (*1942) a Jiřina Šedinová (*1946).

Na Slovensku bol v roku 1996 v Bratislave zriadený Inštitút judaistiky UK ako účelové zariadenie vedecko-pedagogicko-informačného typu prístupné všetkým študentom UK i širokej verejnosti. V rokoch 2007 – 2012 bol Inštitút judaistiky súčasťou Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK ako samostatné pracovisko Ústavu kultúrnych štúdií (dnes Ústav sociálnej antropológie), občasne vydával zborník Štúdie Inštitútu judaistiky UK. V roku 2012 prešiel Inštitút judaistiky organizačne pod Filozofickú fakultu UK, na Katedru porovnávacej religionistiky ako Sekcia judaistických štúdií, kde zabezpečuje celofakultné a celouniverzitné kurzy z oblasti judaizmu (napr. úvod do judaizmu, hebrejská biblia a i.) a svojím zameraním predstavuje jediné pracovisko na území SR.

Čiastkovými témami v rámci výskumu judaizmu, napr. holokaustom, antisemitizmom, založením štátu Izrael (izraelské štúdiá), židovským myslením a židovským mysticizmom, sa zaoberajú viaceré vedné odbory, ďalším témam, najmä problematike dejín Izraela v biblickom období a štúdiu hebrejského jazyka, sa venuje aj kresťanská teológia (na Slovensku na všetkých teologických fakultách). V súčasnosti sa téme holokaustu a dejinám slovenských Židov venujú slovenskí historici Ivan Kamenec (*1938), Eduard Nižňanský (*1955), Katarína Hradská (*1956) a Ján Hlavinka (*1979), etnológovia Monika Vrzgulová (*1965) a Peter Salner (*1951). Témou povojnového antisemitizmu, sionistickým hnutím a tiež vzťahom štátu a židovskej komunity v rokoch 1945 – 1989 sa zaoberá etnologička a judaistka Ivica Stelmachovič Bumová (*1971). Ochrane a výskumu židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku sa venuje historik umenia a judaista Maroš Borský (*1973).

Príbuznou vednou disciplínou judaistiky je hebreistika.

Text hesla

judaistika [vl. m.], aj židovské štúdiá — vedný odbor zaoberajúci sa jazykom, dejinami, náboženstvom (judaizmus v užšom význame), zákonmi, filozofiou, umením, literatúrou, literárnymi prameňmi (Tanach, Talmud a i.) a kultúrou židovského národa od najstarších čias do súčasnosti (judaizmus v širšom význame). Je to profánny interdisciplinárny odbor spájajúci v sebe hľadiská histórie, religionistiky, archeológie, sociológie, jazykovedy, politických vied a pod., ako aj štúdium hebrejského jazyka vo všetkých vývojových stupňoch (biblická, rabínska, stredoveká, moderná hebrejčina), ktorá je nevyhnutným predpokladom kritického výskumu židovskej literatúry, i štúdium pôvodných jazykov (hebrejčina, aramejčina, judeo-arabčina, judeo-perzština, judeo-gréčtina, jidiš, ladino a i.) potrebných na poznanie základných prameňov židovstva.

Ako samostatná vedná disciplína sa judaistika rozvinula v 19. stor. Termín veda o židovstve (nem. Wissenschaft des Judentums) prvýkrát použil v roku 1822 v nemeckom časopise Zeitschrift für die Wissenschaft des Judentums (Časopis vedy o židovstve) nemecký reformný rabín a spisovateľ Leopold Zunz (*1794, †1886) považovaný za zakladateľa judaistiky ako vednej disciplíny, ktorej cieľom je štúdium judaizmu modernými a kritickými výskumnými metódami. Po 2. svetovej vojne sa judaistika presadila v nemeckej jazykovej oblasti (Jüdische Studien), v 60. rokoch 20. stor. vznikli pracoviská na filozofických fakultách v Rakúsku vo Viedni (Kurt Schubert, *1923, †2007), v západnom Nemecku v západnom Berlíne (Jacob Taubes, *1923, †1987), Kolíne nad Rýnom (Johann Maier, *1933, †2019) a vo Frankfurte nad Mohanom (Arnold Goldberg, *1928, †1991) i vo východnom Nemecku, kde vo východnom Berlíne na Humboldtovej univerzite existoval odbor izraelské štúdiá. V USA sa za zakladateľa judaistiky (Jewish Studies) považuje historik Salo W. Baron (*1895, †1989) pôsobiaci na Kolumbijskej univerzite. V Izraeli je z inštitúcií zaoberajúcich sa judaistikou najvýznamnejšia Hebrejská univerzita v Jeruzaleme (od 1925).

Na území Čiech sa už v roku 1884 Wolfgang Wessely (*1801, †1870) usiloval o založenie Ústavu pre štúdium judaizmu a rabínskej literatúry na Karlovej-Ferdinandovej univerzite (dnes Karlova univerzita) v Prahe. V ČR samostatný odbor judaistika vznikol až v roku 1994 na Katedre biblistiky a judaistiky Husitskej teologickej fakulty Karlovej univerzity (HTF KU) v Prahe. V roku 2005 na jeho činnosť nadviazal Ústav židovských studií na HTF KU. V roku 2004 bol založený Kabinet judaistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý bol v roku 2008 premenovaný na Centrum judaistických studií Kurta a Ursuly Schubertových. K významným českým judaistom patria Otto Muneles (*1894, †1967), Miloš Bič (*1910, †2004), Jan Heller (*1925, †2008), Vladimír Sadek (*1932, †2008), Bedřich Nosek (*1942) a Jiřina Šedinová (*1946).

Na Slovensku bol v roku 1996 v Bratislave zriadený Inštitút judaistiky UK ako účelové zariadenie vedecko-pedagogicko-informačného typu prístupné všetkým študentom UK i širokej verejnosti. V rokoch 2007 – 2012 bol Inštitút judaistiky súčasťou Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK ako samostatné pracovisko Ústavu kultúrnych štúdií (dnes Ústav sociálnej antropológie), občasne vydával zborník Štúdie Inštitútu judaistiky UK. V roku 2012 prešiel Inštitút judaistiky organizačne pod Filozofickú fakultu UK, na Katedru porovnávacej religionistiky ako Sekcia judaistických štúdií, kde zabezpečuje celofakultné a celouniverzitné kurzy z oblasti judaizmu (napr. úvod do judaizmu, hebrejská biblia a i.) a svojím zameraním predstavuje jediné pracovisko na území SR.

Čiastkovými témami v rámci výskumu judaizmu, napr. holokaustom, antisemitizmom, založením štátu Izrael (izraelské štúdiá), židovským myslením a židovským mysticizmom, sa zaoberajú viaceré vedné odbory, ďalším témam, najmä problematike dejín Izraela v biblickom období a štúdiu hebrejského jazyka, sa venuje aj kresťanská teológia (na Slovensku na všetkých teologických fakultách). V súčasnosti sa téme holokaustu a dejinám slovenských Židov venujú slovenskí historici Ivan Kamenec (*1938), Eduard Nižňanský (*1955), Katarína Hradská (*1956) a Ján Hlavinka (*1979), etnológovia Monika Vrzgulová (*1965) a Peter Salner (*1951). Témou povojnového antisemitizmu, sionistickým hnutím a tiež vzťahom štátu a židovskej komunity v rokoch 1945 – 1989 sa zaoberá etnologička a judaistka Ivica Stelmachovič Bumová (*1971). Ochrane a výskumu židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku sa venuje historik umenia a judaista Maroš Borský (*1973).

Príbuznou vednou disciplínou judaistiky je hebreistika.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Judaistika [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-04-11]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/judaistika