Jüan Š’-kchaj

Text hesla

Jüan Š’-kchaj, Yuan Shikai, 16. 9. 1859 Siang-čcheng, provincia Che-nan – 6. 6. 1916 Peking — čínsky politik a generál.

V roku 1880 vstúpil do armády, 1885 – 94 bol cisárskym rezidentom v Kórei. Po porážke Číny v prvej japonsko-čínskej vojne o Kóreu (1894 – 95) sa stal hlavným veliteľom čínskej armády, ktorú zreformoval a zmodernizoval podľa západného vzoru. Bol chránencom cisárovnej Cch’-si, ktorá ho za pomoc pri potlačení hnutia Sto dní reforiem vymenovala 1898 za guvernéra provincie Šan-tung, od 1901 zastával post generálneho guvernéra provincie Č’–li (v súčasnosti Che-pej), po smrti Cch’-si (1908) musel odísť do výslužby. Po vypuknutí sinchajskej revolúcie (1911) bol povolaný späť na cisársky dvor, stal sa veliteľom cisárskych vojsk v severnej Číne a posledným predsedom cisárskej vlády (1911 – 12). Dohodol abdikáciu posledného cisára Pchu-iho a bol oficiálne splnomocnený sformovať prvú republikánsku vládu, popri funkcii ministerského predsedu vykonával aj funkciu hlavného veliteľa armády. Po abdikácii dočasného prezidenta Sunjatsena (1912) sa stal prezidentom Čínskej republiky (vo funkcii bol formálne potvrdený až v októbri 1913). V roku 1914 postavil Sunjatsena a stranu Kuomintang mimo zákona, zaviedol vojenskú diktatúru, 11. decembra 1915 sa vyhlásil za cisára a oficiálny názov krajiny zmenil na Čínske cisárstvo. Po protestoch a povstaní v južnej Číne však 1916 republikánske zriadenie v Číne obnovil.

Text hesla

Jüan Š’-kchaj, Yuan Shikai, 16. 9. 1859 Siang-čcheng, provincia Che-nan – 6. 6. 1916 Peking — čínsky politik a generál.

V roku 1880 vstúpil do armády, 1885 – 94 bol cisárskym rezidentom v Kórei. Po porážke Číny v prvej japonsko-čínskej vojne o Kóreu (1894 – 95) sa stal hlavným veliteľom čínskej armády, ktorú zreformoval a zmodernizoval podľa západného vzoru. Bol chránencom cisárovnej Cch’-si, ktorá ho za pomoc pri potlačení hnutia Sto dní reforiem vymenovala 1898 za guvernéra provincie Šan-tung, od 1901 zastával post generálneho guvernéra provincie Č’–li (v súčasnosti Che-pej), po smrti Cch’-si (1908) musel odísť do výslužby. Po vypuknutí sinchajskej revolúcie (1911) bol povolaný späť na cisársky dvor, stal sa veliteľom cisárskych vojsk v severnej Číne a posledným predsedom cisárskej vlády (1911 – 12). Dohodol abdikáciu posledného cisára Pchu-iho a bol oficiálne splnomocnený sformovať prvú republikánsku vládu, popri funkcii ministerského predsedu vykonával aj funkciu hlavného veliteľa armády. Po abdikácii dočasného prezidenta Sunjatsena (1912) sa stal prezidentom Čínskej republiky (vo funkcii bol formálne potvrdený až v októbri 1913). V roku 1914 postavil Sunjatsena a stranu Kuomintang mimo zákona, zaviedol vojenskú diktatúru, 11. decembra 1915 sa vyhlásil za cisára a oficiálny názov krajiny zmenil na Čínske cisárstvo. Po protestoch a povstaní v južnej Číne však 1916 republikánske zriadenie v Číne obnovil.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jüan Š’-kchaj [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-04]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/juan-s-kchaj