Jozef I. Emanuel

Jozef I. Emanuel, nazývaný Reformátor, 6. 6. 1714 Lisabon – 24. 2. 1777 Sintra — portugalský kráľ (od 1750) z dynastie z Bragançy, syn Jána V. Krásneho a Márie Anny Habsburskej (*1683, †1754), dcéry rímsko-nemeckého cisára Leopolda I., manžel Marianny Viktórie (od 1729), dcéry španielskeho kráľa Filipa V., otec Márie I. Po otcovej smrti a nástupe na trón poveril starostlivosťou o vládne záležitosti významného propagátora myšlienok osvietenského absolutizmu markíza de Pombal. Na začiatku jeho vlády (1755) postihlo krajinu (najmä Lisabon) jedno z najsilnejších zemetrasení (vyše 100-tis. obetí). Z katastrofy sa už nikdy nespamätal (trpel napr. klaustrofóbiou), sídlo dočasne presunul do paláca Ajuda a hlavné mesto dal s vysokými nákladmi dôkladne zrekonštruovať. Od 1774 pre jeho zdravotnú nespôsobilosť vládla ako regentka jeho manželka Marianna Viktória. Počas Jozefovej vlády boli zreorganizované štátne financie, potláčala sa moc cirkvi a vysokej šľachty, bol podporovaný obchod a priemysel a hlavnou prioritou sa stalo pokračovanie v kolonizácii Brazílie. R. 1759 boli z Portugalska vypovedaní jezuiti a ich majetok bol skonfiškovaný. Jozefove reformy prispeli k zlepšeniu stavu poľnohospodárstva, štátnej správy, školstva, súdnictva a vojenstva. Cieľom jeho vlády bola modernizácia krajiny, ako aj ekonomické a antiklerikálne reformy, v ktorých sa však po jeho smrti už nepokračovalo.