Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií: dejiny – Európa - Portugalsko

Zobrazené heslá 1 – 23 z celkového počtu 23 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Afonso

Afonso — portugalská podoba mužského mena Alfonz.

Aftásovci

Aftásovci — berberská islamská dynastia vládnuca 1022 – 94 v záp. Španielsku a v časti Portugalska (Lisabon, Coimbra, Évora a Beja) so sídlom v Badajoze. Založená v období nejednotnosti pri rozpade Córdobského kalifátu ministrom miestnej vlády Ibn al-Aftásom, ktorý prevzal vládu a prijal titul al-Mansúr (vládol do 1045). Jeho syn Muhammad al-Muzaffar (1045 – 60) vládol pod tlakom susediacej dynastie Abbádovcov a kresťanského kráľa Kastílie a Leónu Ferdinanda I. Veľkého. Jeho vnuk Muhammad al-Mutawakkíl bol nútený platiť tribút Alfonzovi VI. Statočnému, a preto si pozval na pomoc Almorávidovcov zo sev. Afriky, ktorí síce 23. 10. 1086 Alfonza VI. v bitke pri Sacraliase (aj bitka pri Zálake; dnes Sagrajas, pri Badajoze) porazili, ale 1094 si podmanili aj Badajoz; al-Mutawakkíl a jeho dvaja synovia boli popravení.

Aguiar, Joaquim António de

Aguiar [agiar], Joaquim António de, 24. 8. 1792 Coimbra – 26. 5. 1874 Lisabon — portugalský politik. R. 1834 vydal ako minister spravodlivosti dekrét o zrušení mužských cirkevných rádov a odovzdaní ich majetku štátu. Jedna z hlavných postáv liberálnej strany, ministerský predseda.

Alfonz I. Dobyvateľ

Alfonz I. Dobyvateľ, Afonso Henriques, 1107 – 11 Guimarães – 6. 12. 1185 Coimbra — prvý portugalský kráľ (od 1140), syn grófa Henricha Burgundského (*1066, †1112) a Terezy (*1080, †1130), dcéry Alfonza VI. Statočného, ktorá po manželovej smrti (1112) vládla ako regentka. Alfonz I. Dobyvateľ porazil jej vojská 24. 6. 1128 v bitke pri São Mamade a stal sa vládcom celého grófstva. R. 1137 definitívne porazil Leónčanov v Galícii a začal výboje proti Arabom. Po víťazstve v bitke pri Ourique 1139 ho šľachta 1140 vyhlásila za kráľa. R. 1143 jeho kráľovský titul uznala Kastília-León (Alfonz VII. Imperátor) a 1179 potvrdila bula pápeža Alexandra III. Pokračoval v boji proti Arabom, postupne dobyl Lisabon a Santarém (1147). Počas jeho vlády rozvoj vojenskej i cirkevnej architektúry, boli postavené katedrály, obranné hrady i mnohé kláštory.

Alfonz I. Katolícky

Alfonz I. Katolícky, 693 – 757 Cangas, Galícia — zakladateľ astúrskeho kráľovstva, po smrti Fávilu 739 zvolený šľachtou za kráľa. Dobyl León, Astorgu, ako aj časť Galície, Portugalska a Kastílie v čase, keď Arabi zápasili s vnútornými problémami. Dovoľoval utečencom z kalifátu usádzať sa v Astúrii. Známy zakladaním kostolov a kláštorov.

Alfonz II.

Alfonz II., 1185 Coimbra – 25. 3. 1223 tamže — portugalský kráľ (od 1211), syn Sancha I. R. 1212 poskytol pomoc kastílskemu kráľovi v boji proti Arabom v bitke pri Las Navas de Tolosa, ktorej sa zúčastnili zjednotené armády všetkých kresťanských štátov polostrova. Podarilo sa mu získať niektoré územia okupované Arabmi. Dostal sa do konfliktu s cirkvou, donútil arcibiskupa z Bragy ujsť z Portugalska, začo mu pápež pohrozil exkomunikáciou.

Alfonz III.

Alfonz III., 5. 5. 1210 Coimbra – 16. 2. 1279 Lisabon — portugalský kráľ (od 1248), druhý syn Alfonza II. Žil na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého, sprevádzal ho na výprave proti anglickému kráľovi Henrichovi III. a vyznamenal sa v bitke pri Saintes (1242). Na trón nastúpil po bratovi Sanchovi II., ktorého pápež Inocent III. exkomunikoval za otcove činy. Za vlády Alfonza III. boli Arabi vyhnaní z oblasti Algarve na juhu Portugalska, čo ukončilo portugalskú reconquistu. R. 1254 sa po prvýkrát zišli kortesy s úplným zastúpením všetkých troch stavov.

Alfonz IV.

Alfonz IV., 8. 2. 1291 Lisabon – 28. 5. 1357 tamže — portugalský kráľ (od 1325), syn kráľa Dinisa a Izabely Aragónskej (*1271, †1336). Na začiatku vlády viedol občiansku vojnu s nevlastným bratom Sanchesom (*1289, †1329). R. 1340 vyslal na pomoc kastílskemu kráľovi Alfonzovi XI. Zákonodarcovi vojsko, ktoré v bitke pri rieke Salado porazilo armádu granadského emira. Podporil právny poriadok ustanovením kráľovských sudcov v obciach.

Alfonz V. Afričan

Alfonz V. Afričan, 15. 1. 1432 Cintra, dnes Sintra – 28. 8. 1481 tamže — portugalský kráľ z avizskej dynastie (od 1438), syn Eduarda I. Za jeho vlády expanzia do sev. Afriky, prenikanie pozdĺž afrického pobrežia, rozmach námorných objavov a začiatok portugalského koloniálneho panstva, 1458 dobyl dnešný Ksar es-Segir (port. Alcácer Ceguer), 1471 Asilah (Arzila) a Tanger v dnešnom Maroku. Nariadeniami Ordenações Afonsinas položil základy právneho systému, prehĺbil štátny centralizmus. R. 1475 sa oženil so svojou neterou Janou, nazývanou la Beltraneja, a vystúpil v prospech jej nárokov na kastílsku korunu proti Izabele I. Katolíckej. Ich manželstvo však bolo na nátlak príbuzenstva 1478 anulované pápežom Sixtom IV. a vojnu, v ktorej však išlo najmä o majetky v zámorí, ukončila Alcáçovaská zmluva (1479).

Alfonz VI.

Alfonz VI., 21. 8. 1643 Lisabon – 12. 9. 1683 Cintra, dnes Sintra — portugalský kráľ z dynastie z Bragançy (od 1656), syn Jána IV. a Luisy de Guzmán (*1613, †1666), ktorá do 1662 vládla ako jeho regentka. Po nástupe na trón v skutočnosti vládol prvý minister Luís de Vasconcelos e Sousa, gróf de Castelo Melhor (*1636, †1720). R. 1662 – 68 vojna proti Španielsku, ktoré bolo pomocou Anglicka porazené. R. 1667 slabomyseľného kráľa donútil vzdať sa vlády brat Pedro (neskorší Peter II.), ktorý až do jeho smrti vládol ako regent spolu s Alfonzovou bývalou manželkou Máriou Františkou Izabelou Savojskou (*1646, †1683; jej sobáš s Alfonzom VI. bol anulovaný).

Almeida, António José de

Almeida, António José de, 18. 7. 1866 Vale de Vinha – 30. 10. 1929 Lisabon — portugalský politik, prezident (1919 – 23). Ako novinár a spisovateľ otvorene šíril republikánske názory, začo bol väznený. Po víťazstve republikánov minister vnútra v dočasnej vláde (1910), 1916 – 17 ministerský predseda, 1919 – 23 prezident.

Almeida, Francisco de

Almeida, Francisco de, okolo 1450 Lisabon – 1. 3. 1510 pri Kapskom meste (na lodi) — portugalský dobyvateľ, prvý miestokráľ Portugalskej Indie vymenovaný 1505 Manuelom I. Veľkým. Počas svoje cesty (vyplával z Lisabonu v marci 1505) dobyl rad miest vých. Afriky, ktoré sa mali stať základňami na obchodnej trase do Indie. Bojoval proti egyptskému sultánovi a víťazstvom v námornej bitke pri Diu (záp. India) 1509 zabezpečil Portugalsku vládu nad Indickým oceánom.

António

António, dom, 1531 – 25. 8. 1595 Paríž — nelegitímny syn portugalského infanta Luísa (*1506, †1555) a vnuk Manuela I., prior kláštora v Crate. Pretendent portugalského trónu popri kandidatúre svojho bratanca, španielskeho kráľa Filipa II. V bitke pri Alcántare sa postavil na odpor španielskemu vojsku, bol porazený a odišiel do francúzskeho exilu. Odtiaľ sa pokúšal organizovať proti Filipovi II. odpor pomocou Francúzov a 1589 pomocou Angličanov, ale pochod na Lisabon sa skončil neúspešne.

Aprílová revolúcia

Aprílová revolúcia — ozbrojený demokratizačný prevrat v Portugalsku, ktorý vypukol 25. 4. 1974. Bol vedený jednotkami portugalskej armády na čele s Hnutím ozbrojených síl (Movimento das Forças Armadas, MFA). Na pozadí takmer 20 rokov trvajúcej koloniálnej vojny, bezvýchodiskových vnútorných pomerov a medzinárodnej izolácie bolo jeho hlavnými cieľmi odstránenie autoritatívneho režimu M. Caetana a riešenie koloniálnej otázky. Po úspešnej revolúcii nastúpilo Portugalsko cestu pluralitnej demokracie.

Gomes, Diogo

Gomes [-miš], Diogo, asi 1440 – 1484 — portugalský moreplavec. V službách princa Henricha Moreplavca sa 1456 plavil pozdĺž pobrežia západnej Afriky a dostal sa po ústí rieky Gambia až k mestu Cantor (dnes Kuntaur). Počas druhej výpravy 1460 objavil Kapverdské ostrovy.

Gomes da Costa, Francisco

Gomes da Costa [-miš koš-], Francisco, 30. 6. 1914 Chaves – 31. 7. 2001 Cascais — portugalský generál a politik. Od 1946 pôsobil na vysokých postoch portugalských ozbrojených síl. R. 1968 – 69 vrchný veliteľ koloniálnych oddielov v Mozambiku, 1970 – 72 v Angole, 1972 – 74 náčelník generálneho štábu. Hlavný protagonista Hnutia ozbrojených síl (MFA), ktoré sa v apríli 1974 podieľalo na zvrhnutí režimu M. Caetana (→ Aprílová revolúcia). Po demisii prezidenta A. S. R. de Spinolu bol v septembri 1974 zvolený za jeho nástupcu, 1974 – 76 prezident.

Gonçalves, Vasco dos Santos

Gonçalves [-salviš], Vasco dos Santos, 3. 5. 1921 Lisabon – 11. 6. 2005 Almancil — portugalský generál a politik. Jeden z vodcov Hnutia ozbrojených síl (MFA), ktoré sa v apríli 1974 podieľalo na zvrhnutí režimu M. Caetana (→ Aprílová revolúcia), júl 1974 – september 1975 predseda dočasnej vlády. Snažil sa o stabilizáciu vnútropolitických pomerov, presadzoval však vplyv komunistickej strany na spoločenské dianie, čo nakoniec viedlo k jeho odstúpeniu.

Henrich Moreplavec

Henrich Moreplavec, port. Henrique o Navegador, 4. 3. 1394 Porto – 13. 11. 1460 Sagres — portugalský infant, vojvoda z Viseu a pán z Covilhã (od 1415), tretí syn Jána I. R. 1415 spolu s bratmi zorganizoval dobyvačnú výpravu proti severoafrickej Ceute, po ktorej dobytí bol do 1450 jej správcom (navštívil ju však len dvakrát). Po návrate do Portugalska 1419 bol svojím otcom vymenovaný za miestodržiteľa kráľovstva Algarve, najjužnejšieho portugalského územia. Na myse São Vicente založil svoje sídlo Vila do Infante de Sagres (dnes Sagres), odkiaľ organizoval prieskumné a obchodné námorné výpravy pozdĺž západného pobrežia Afriky, počas ktorých boli (1431 – 60) objavené Azory, ostrov Arguin, Kapverdské ostrovy, Zelený mys, rieky Senegal a Gambia, pohorie Sierra Leone a ostrovy Bissagos. Svoje výpravy financoval z podnikateľských aktivít Kristovho rádu, na ktorého čele stál od 1420 ako administrátor. V Sagrese založil hvezdáreň a nautickú školu ako stredisko námorných výskumov. Henrich Moreplavec sa sám nezúčastnil na žiadnej dlhšej námornej ceste, položil však základy rozvoja Portugalska ako koloniálnej veľmoci.

Ján II.

Ján II., 3. 5. 1455 Lisabon – 25. 10. 1495 Alvor, oblasť Algarve — portugalský kráľ (od 1481) z avizskej dynastie, syn Alfonza V. Afričana. R. 1475 – 77 bol v čase neprítomnosti otca regentom. Podporoval námorné výpravy, pre Portugalsko získal územia v západnej Afrike. Výprava B. Diaza v jeho službách 1488 objavila a oboplávala Mys dobrej nádeje. R. 1494 uzatvoril s Kastíliou mierovú zmluvu o rozdelení záujmových sfér na mori (→ Tordesillaská zmluva). Vnútropoliticky sa usiloval o upevnenie kráľovskej moci a tvrdo potlačil šľachtickú opozíciu.

João

João [žuau] — portugalské mužské meno, slovenská podoba → Ján.

José

José — španielske [chose] a portugalské [žuze] mužské meno, slovenská podoba → Jozef.

Jozef I. Emanuel

Jozef I. Emanuel, nazývaný Reformátor, 6. 6. 1714 Lisabon – 24. 2. 1777 Sintra — portugalský kráľ (od 1750) z dynastie z Bragançy, syn Jána V. Krásneho a Márie Anny Habsburskej (*1683, †1754), dcéry rímsko-nemeckého cisára Leopolda I., manžel Marianny Viktórie (od 1729), dcéry španielskeho kráľa Filipa V., otec Márie I. Po otcovej smrti a nástupe na trón poveril starostlivosťou o vládne záležitosti významného propagátora myšlienok osvietenského absolutizmu markíza de Pombal. Na začiatku jeho vlády (1755) postihlo krajinu (najmä Lisabon) jedno z najsilnejších zemetrasení (vyše 100-tis. obetí). Z katastrofy sa už nikdy nespamätal (trpel napr. klaustrofóbiou), sídlo dočasne presunul do paláca Ajuda a hlavné mesto dal s vysokými nákladmi dôkladne zrekonštruovať. Od 1774 pre jeho zdravotnú nespôsobilosť vládla ako regentka jeho manželka Marianna Viktória. Počas Jozefovej vlády boli zreorganizované štátne financie, potláčala sa moc cirkvi a vysokej šľachty, bol podporovaný obchod a priemysel a hlavnou prioritou sa stalo pokračovanie v kolonizácii Brazílie. R. 1759 boli z Portugalska vypovedaní jezuiti a ich majetok bol skonfiškovaný. Jozefove reformy prispeli k zlepšeniu stavu poľnohospodárstva, štátnej správy, školstva, súdnictva a vojenstva. Cieľom jeho vlády bola modernizácia krajiny, ako aj ekonomické a antiklerikálne reformy, v ktorých sa však po jeho smrti už nepokračovalo.

Karol I.

Karol I., 28. 9. 1863 Lisabon – 1. 2. 1908 tamže — portugalský kráľ (od 1889) zo sasko-kobursko-braganskej dynastie, syn Ľudovíta I. Politicky sa znemožnil svojou prílišnou ústupčivosťou voči Spojenému kráľovstvu, pre tvrdý britský nátlak Portugalsko stratilo kolónie v Afrike (medzi Angolou a Mozambikom). Vnútropoliticky krízu ovplyvnil najmä zlý stav ekonomiky, čo spôsobilo aj pokles kráľovskej prestíže a rozmach republikánskeho hnutia. R. 1908 vypuklo republikánske povstanie, krátko po jeho potlačení sa však Karol spolu so synom, následníkom trónu Ľudovítom Filipom (*1887), stali obeťou atentátu. Nástupcom sa stal mladší syn Manuel (II.).