Jovkov, Jordan Stefanov

Text hesla

Jovkov, Jordan Stefanov, 9. 11. 1880 Žeravna, Slivenská oblasť – 15. 10. 1937 Plovdiv — bulharský prozaik a dramatik. Po ukončení štúdia na gymnáziu v Sofii 1902 – 04 navštevoval školu pre dôstojníkov v zálohe v Kňaževe. R. 1904 – 12 pôsobil ako učiteľ na viacerých vidieckych školách v oblasti Dobrudže, po mobilizácii 1912 bojoval na frontoch dvoch balkánskych vojen (1912 – 13) a 1. svetovej vojny. Kontakt s dedinským prostredím a vojnové skúsenosti sa stali pre neho bohatým zdrojom literárnych námetov, ktoré rozvinul ako znalec vnútorného sveta postáv i ako pútavý rozprávač so zmyslom pre detail a vyvážený kompozičný kontrast. Jeho poviedky a románové skladby sú plastické, majú črty kritického realizmu a rezonuje v nich autorov romantický optimizmus, najmä viera v mravné ideály. Jovkov debutoval ako básnik, od 1913 začal časopisecky publikovať dokumentárne črty, novely a poviedky s vojenskou tematikou, ktoré vyšli knižne pod názvom Poviedky I (Razkazi I, 1917) a Poviedky II (Razkazi II, 1918). Zbierkami poviedok Posledná radosť (Posledna radost, 1926), Staroplaninské povesti (Staroplaninski legendi, 1927; slov. 1968), Večery v antimovskom hostinci (Večeri v Antimovskija chan, 1928), Ženské srdce (Žensko sărce, 1935) a Keby vedeli hovoriť (Ako možecha da govoriat, 1936) sa zapísal do dejín bulharskej i svetovej literatúry ako majster krátkej prózy. Autor novely Kosec (Žetvariat, 1920; slov. 1947), románu Majer na hranici (Čiflikăt kraj granicata, 1934), drám Albena (1929; slov. 1972), Boriana (1932; slov. 1973) a Obyčajný človek (Obiknoven čovek, 1936; slov. 1950), komédie Milionár (Milionerăt, 1930; slov. 1971) a nedokončeného románu Dobrodružstvá Gorolomova (Prikľučenijata na Gorolomov, 1938). Na Slovensku vyšiel výber Jovkových poviedok Pieseň kolies (1981). Jeho diela sú preložené do vyše 25 jazykov.

Text hesla

Jovkov, Jordan Stefanov, 9. 11. 1880 Žeravna, Slivenská oblasť – 15. 10. 1937 Plovdiv — bulharský prozaik a dramatik. Po ukončení štúdia na gymnáziu v Sofii 1902 – 04 navštevoval školu pre dôstojníkov v zálohe v Kňaževe. R. 1904 – 12 pôsobil ako učiteľ na viacerých vidieckych školách v oblasti Dobrudže, po mobilizácii 1912 bojoval na frontoch dvoch balkánskych vojen (1912 – 13) a 1. svetovej vojny. Kontakt s dedinským prostredím a vojnové skúsenosti sa stali pre neho bohatým zdrojom literárnych námetov, ktoré rozvinul ako znalec vnútorného sveta postáv i ako pútavý rozprávač so zmyslom pre detail a vyvážený kompozičný kontrast. Jeho poviedky a románové skladby sú plastické, majú črty kritického realizmu a rezonuje v nich autorov romantický optimizmus, najmä viera v mravné ideály. Jovkov debutoval ako básnik, od 1913 začal časopisecky publikovať dokumentárne črty, novely a poviedky s vojenskou tematikou, ktoré vyšli knižne pod názvom Poviedky I (Razkazi I, 1917) a Poviedky II (Razkazi II, 1918). Zbierkami poviedok Posledná radosť (Posledna radost, 1926), Staroplaninské povesti (Staroplaninski legendi, 1927; slov. 1968), Večery v antimovskom hostinci (Večeri v Antimovskija chan, 1928), Ženské srdce (Žensko sărce, 1935) a Keby vedeli hovoriť (Ako možecha da govoriat, 1936) sa zapísal do dejín bulharskej i svetovej literatúry ako majster krátkej prózy. Autor novely Kosec (Žetvariat, 1920; slov. 1947), románu Majer na hranici (Čiflikăt kraj granicata, 1934), drám Albena (1929; slov. 1972), Boriana (1932; slov. 1973) a Obyčajný človek (Obiknoven čovek, 1936; slov. 1950), komédie Milionár (Milionerăt, 1930; slov. 1971) a nedokončeného románu Dobrodružstvá Gorolomova (Prikľučenijata na Gorolomov, 1938). Na Slovensku vyšiel výber Jovkových poviedok Pieseň kolies (1981). Jeho diela sú preložené do vyše 25 jazykov.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jovkov, Jordan Stefanov [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jovkov-jordan-stefanov