Johnson, Andrew
Andrew Johnson
Johnson [džon-], Andrew, 29. 12. 1808 Raleigh, Severná Karolína – 31. 7. 1875 Carter Station, Tennessee — americký politik, 17. prezident USA (1865 – 69). Pochádzal z chudobnej rodiny, vyučil sa za krajčíra a 1825 si v Greeneville (Tennessee) otvoril vlastnú dielňu. Čítať a písať sa naučil s pomocou manželky. Vďaka úsiliu a prirodzenému rečníckemu talentu sa ako člen Demokratickej strany stal poslancom Kongresu (1843 – 53). R. 1853 – 57 guvernér štátu Tennessee, 1861 zvolený do Senátu, počas občianskej vojny v USA jediný senátor z odtrhnutých južných štátov (Konfederácia), ktorý podporoval Úniu. R. 1862 vymenovaný za vojenského guvernéra Tennessee, v prezidentských voľbách 1864 (spolukandidát A. Lincolna) bol zvolený za viceprezidenta USA. Po zavraždení A. Lincolna (15. 4. 1865) sa stal prezidentom. Pokračoval v Lincolnovej umiernenej politike voči štátom bývalej Konfederácie (→ Rekonštrukcia Juhu USA), 1865 rozšíril amnestiu vyhlásenú 1863 A. Lincolnom a podporoval obmedzené volebné právo pre bývalých černošských otrokov. Dostal sa však do sporu s radikálnymi republikánmi v Kongrese, ktorí odmietali prijať za jeho členov zástupcov štátov bývalej Konfederácie, vystupovali proti zákonom prijatým v týchto štátoch okliešťujúcim občianske práva bývalých černošských otrokov a zasadzovali sa za to, aby im bolo udelené volebné právo. Johnsonova podpora v Kongrese slabla, napr. 1866 Kongres prehlasoval Johnsonovo veto zákona, ktorý zaručoval federálne občianstvo všetkým osobám narodeným v USA (okrem Indiánov), a, naopak, prijal 14. dodatok k ústave, ktorý okrem iného tieto práva zaručoval, 1867 prijal zákony oslabujúce prezidentovu moc. Vo februári 1868 bol Johnson obvinený z porušovania zákona o zastávaní úradu (→ impeachment). Senát ho zbavil obžaloby (26. 5. 1868) chýbajúcim jedným hlasom z požadovaných dvoch tretín a Johnson dokončil svoje funkčné obdobie. R. 1875 sa stal opäť členom Senátu za štát Tennessee.