jihlavské banské právo

jihlavské banské právo — jeden z najvýznamnejších českých právnych okruhov určených pre banské mestá, ktorý sa v polovici 13. stor. vyčlenil z norimberského práva. Písomná podoba právnych zásad bola pravdepodobne pripojená k zakladajúcej listine mesta Jihlava (k mestskému privilégiu údajne z 1249; nezachovalo sa). Tieto predpisy (17 článkov upravujúcich vlastníctvo ložiska a podmienky jeho využívania) boli neskôr prepracúvané a dopĺňané, postupne ich prevzali banské mestá v celej str. Európe (napr. saské mesto Freiberg; na Slovensku okrem Kremnice) a stali sa základom banského zákonníka Ius regale montanorum vypracovaného 1300 – 05 pre Kutnú Horu. Výkon banského práva patril do kompetencie Jihlavského vrchného banského súdu, ktorého výsostné postavenie platilo bez podstatných zmien až do 16. stor., potom prevzala právne nástupníctvo Kutná Hora.