Jeremiáš, Otakar

Jeremiáš, Otakar, 17. 10. 1892 Písek – 5. 3. 1962 Praha — český skladateľ, dirigent a violončelista, brat J. Jeremiáša. Študoval kompozíciu, hru na organe a na violončele na pražskom konzervatóriu a 1909 – 10 súkromne kompozíciu u V. Nováka. R. 1911 – 13 violončelista Českej filharmónie, 1913 – 29 riaditeľ hudobnej školy v Českých Budějoviciach, 1929 – 45 dirigent Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Prahe, 1945 – 50 šéf Opery Národného divadla v Prahe, súčasne pôsobil ako dirigent a súkromne vyučoval kompozíciu. Jeho skladateľské dielo tvoria symfonické, vokálno-inštrumentálne, operné, zborové a komorné diela. Dôraz kládol na programovú hudbu, využívajúc dramatické a vlastenecké témy. V opernom žánri uprednostňoval výrazový dramatizmus novoromantického monumentálneho štýlu, ktorý preniesol do symfonickej tvorby. V ranom tvorivom období (čiastočne pod vplyvom smetanovskej tradície) vznikli vlastenecká melodráma Romance o Karlu IV. (1917), piesňový cyklus Láska (1921) so sprievodom orchestra, Jen dál pre miešaný zbor unisono (1918) a rovnomenný inštrumentálny pochod (1937). Vo svojej tvorbe, napr. vo vokálno-inštrumentálnom diele Přísaha (1932), sa inšpiroval sociálnou tematikou a vychádzal z introvertných psychologických štúdií odzrkadľujúcich zložité životné situácie, napr. v opere Bratři Karamazovi (1922 – 27, libreto podľa F. M. Dostojevského) a v kantáte Vlčí stopa (1919). V medzivojnovom období sa prepracoval k originálnemu avantgardnému kompozičnému rukopisu s expresívnou melodikou, komplikovanou harmóniou a monumentálnym orchestrálnym zvukom. Počas okupácie sa v jeho tvorbe objavila aj protifašistická tematika, napr. v diele Chorální předehra (1943), v kantáte Píseň o rodné zemi (1941) a v opere Enšpígl (1940 – 44). Autor scénickej a filmovej hudby i teoretických prác Praktické pokyny k instrumentaci symfonického orchestru (1942) a Praktické pokyny k dirigování (1943). Jeho žiakmi boli V. Nejedlý, J. Hanuš, J. Doubrava a J. Burghauser. Národný umelec (1950).