Jenisejsk

Text hesla

Jenisejsk, Enisejsk — mesto v ázijskej časti Ruska v Krasnojarskom kraji na ľavom brehu Jeniseja pod ústím jeho prítoku Angary 338 km sev. od Krasnojarska; 18-tis. obyvateľov (2018). Priemysel drevársky, potravinársky, lodenica. Riečny prístav, letisko.

Mesto založili 1619 kozáci ako vojenskú pevnosť na rieke Jenisej. R. 1677 povýšené na oblastné mesto, ku ktorému patrili všetky okolité osady na rieke. V 17. stor. zohrával Jenisejsk dôležitú úlohu pri kolonizácii vých. Sibíri a Ďalekého východu, kozácke výpravy zakladali nové vojenské pevnosti v okolí rieky Jenisej a jej prítokov (dnešný Irkutsk, Krasnojarsk a i.). Koncom 17. a v 18. stor. bolo mesto významným centrom sibírskeho ikonopisectva, 1724 – 96 hlavným mestom Jenisejskej provincie, v polovici 18. stor. významným remeselno-obchodným centrom (ťažba zlata, obchod s kožušinami) vých. Sibíri, ako aj základňou etnografického, geografického, astronomického a archeologického výskumu (napr. druhej kamčatskej výpravy vedenej V. J. Beringom, 1733). V 30. rokoch 19. stor. bolo významným centrom ťažby zlata, v 60. rokoch však jeho produkcia poklesla. Prírodné katastrofy (1869 požiar, 1870 povodeň), ktoré koncom 19. stor. Jenisejsk postihli, mali za následok prudký pokles výroby i obchodu. V novembri 1917 sa mesto pridalo na stranu boľševickej vlády, v auguste 1918 ho ovládli bielogvardejci, ktorí tam vo februári 1919 potlačili ozbrojené povstanie a popravili asi 600 povstalcov. Stavebné pamiatky: Preobraženský kláštor Spasiteľa (založený 1642), Katedrála zjavenia Pána (Bogojavlenský sobor, 1738 – 64), Uspenský chrám (1793 – 1818), Chrám zmŕtvychvstania (1735 – 47), Chrám Sv. Trojice (1772 – 76) a i. Jenisejské vlastivedné múzeum (sídli v budove z 1747 – 53).

Text hesla

Jenisejsk, Enisejsk — mesto v ázijskej časti Ruska v Krasnojarskom kraji na ľavom brehu Jeniseja pod ústím jeho prítoku Angary 338 km sev. od Krasnojarska; 18-tis. obyvateľov (2018). Priemysel drevársky, potravinársky, lodenica. Riečny prístav, letisko.

Mesto založili 1619 kozáci ako vojenskú pevnosť na rieke Jenisej. R. 1677 povýšené na oblastné mesto, ku ktorému patrili všetky okolité osady na rieke. V 17. stor. zohrával Jenisejsk dôležitú úlohu pri kolonizácii vých. Sibíri a Ďalekého východu, kozácke výpravy zakladali nové vojenské pevnosti v okolí rieky Jenisej a jej prítokov (dnešný Irkutsk, Krasnojarsk a i.). Koncom 17. a v 18. stor. bolo mesto významným centrom sibírskeho ikonopisectva, 1724 – 96 hlavným mestom Jenisejskej provincie, v polovici 18. stor. významným remeselno-obchodným centrom (ťažba zlata, obchod s kožušinami) vých. Sibíri, ako aj základňou etnografického, geografického, astronomického a archeologického výskumu (napr. druhej kamčatskej výpravy vedenej V. J. Beringom, 1733). V 30. rokoch 19. stor. bolo významným centrom ťažby zlata, v 60. rokoch však jeho produkcia poklesla. Prírodné katastrofy (1869 požiar, 1870 povodeň), ktoré koncom 19. stor. Jenisejsk postihli, mali za následok prudký pokles výroby i obchodu. V novembri 1917 sa mesto pridalo na stranu boľševickej vlády, v auguste 1918 ho ovládli bielogvardejci, ktorí tam vo februári 1919 potlačili ozbrojené povstanie a popravili asi 600 povstalcov. Stavebné pamiatky: Preobraženský kláštor Spasiteľa (založený 1642), Katedrála zjavenia Pána (Bogojavlenský sobor, 1738 – 64), Uspenský chrám (1793 – 1818), Chrám zmŕtvychvstania (1735 – 47), Chrám Sv. Trojice (1772 – 76) a i. Jenisejské vlastivedné múzeum (sídli v budove z 1747 – 53).

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 29. júla 2018.

citácia

Jenisejsk [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jenisejsk