Jekaterinburg

Text hesla

Jekaterinburg, Ekaterinburg, 1924 – 1991 Sverdlovsk — mesto v ázijskej časti Ruska na vých. svahoch Stredného Uralu na rieke Iseť (prítok rieky Tobol), administratívne stredisko Sverdlovskej oblasti a Uralského federálneho okruhu; 1,468 mil. obyvateľov (4. najväčšie mesto Ruska, 2018), aglomerácia okolo 2,211 mil. obyvateľov (4. najväčšia aglomerácia krajiny, 2017). Významné priemyselné stredisko s optickým, strojárskym, hutníckym, kovoobrábacím, polygrafickým, potravinárskym, papiernickým, chemickým a farmaceutickým priemyslom, výroba kozmetiky a parfumov; vojenskopriemyselný komplex. Vďaka geografickej polohe (rozprestiera sa na hranici Európy a Ázie pod nie príliš vysokými svahmi, cez ktoré bolo možné viesť komunikačné tepny) sa mesto stalo významnou dopravnou križovatkou (po Moskve a Petrohrade 3. najväčšia v krajine). Leží na Transsibírskej magistrále (najväčšie zoraďovacie nádražie v krajine) a vedú ním dopravné ťahy spájajúce európsku a ázijskú časť Ruska, medzinárodné letisko Koľcovo; metro.

Mesto bolo založené 1723, keď boli na mieste pôvodnej osady zriadené huty nazvané podľa neskoršej cárovnej Kataríny I. Predstavovalo centrum rozľahlého banského kraja rozprestierajúceho sa na obidvoch stranách pohoria Ural. R. 1726 tam bola postavená továreň na spracovanie drahých kameňov, ktoré sa vyvážali i za hranice, a 1725 – 26 otvorená mincovňa, ktorá od 1735 vyrábala medené mince pre celé Rusko (pred zatvorením 1876 produkovala 80 % ruských mincí). R. 1781 získal Jekaterinburg štatút mesta a 1807 ako jediné ruské mesto štatút banského mesta. Od konca 19. stor. jedno z centier revolučného hnutia na Urale, počas Októbrovej revolúcie 1917 sa pridalo na stranu boľševikov. Bol tam internovaný zosadený cár Mikuláš II. s rodinou a 17. 7. 1918 bola celá rodina boľševikmi postrieľaná. Od 1919 centrum Jekaterinskej gubernie, od 1923 hlavné mesto Uralskej oblasti. R. 1924 premenované na Sverdlovsk podľa J. M. Sverdlova. Od 1934 centrum Sverdlovskej oblasti. Počas 2. svetovej vojny tam boli evakuované niektoré úrady z Moskvy. R. 1991 opäť nazvané Jekaterinburg. Stavebné pamiatky: Chrám nanebovstúpenia Pána (1782 – 1818, v štýle neskorého ruského baroka), neoklasicistická Katedrála Sv. Trojice (1818 – 39), Chrám na krvi (2000 – 03, postavený na mieste vyvraždenia cárskej rodiny v Ipatievovom dome z 1880 zbúranom 1977; významné pútnické miesto), Chrám narodenia Krista (1996 – 2000), Chrám zosnutia presv. Bohorodičky (1994), Kaplnka sv. Kataríny (1998) na mieste bývalej Katedrály sv. Kataríny (katedrála 1723, zvonica 1847 – 76, deštruované 1930), Novotichvinský kláštor (koniec 18. – začiatok 19. stor. súbor klasicistických budov) s Katedrálou Alexandra Nevského (1838 – 54), Kláštor na počesť sv. cárskych mučeníkov (2000, na mieste, kde bola prvýkrát pochovaná vyvraždená cárska rodina), klasicistický palác Rastorgujevovcov a Charitonovovcov (1794, reštaurovaný v 20. stor.), neoklasicistický Pšeničnikovov palác (1830), dom kupcov Korobkovovcov (1. polovica 19. stor.), budova starej železničnej stanice (1878, dnes mestské historické múzeum), dom riaditeľa banských závodov (pôvodne klasicistické šľachtické sídlo, 1818 – 30) a i. Viacero vysokých škôl (napr. Uralská štátna univerzita M. Gorkého, založená 1920; Uralská štátna technická univerzita, 1920), pobočka Ruskej akadémie vied, múzeá a galérie (napr. Jekaterinburské múzeum výtvarných umení, založené 1936; Historické múzeum, založené 1992; Fotografické múzeum Dom Metnenkova, založené 1998; a i.), viaceré divadlá.

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 8. augusta 2018.

Jekaterinburg [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-07-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jekaterinburg