Jehuda ben Samuel Halevi

Text hesla

Jehuda ben Samuel Halevi, aj Jehuda ben Šmuel haLevi, Juda haLevi, Halevi, asi 1075 Toledo alebo Tudela, provincia Navarra, Španielsko — asi 1141 Egypt — španielsko-židovský básnik, filozof a lekár. Dostal tradičné židovské vzdelanie a v arabčine študoval grécke vedy. Svoje prvé významné básne napísal v Granade. Po obsadení Španielska Almorávidovcami opustil Granadu a istý čas pracoval ako kráľovský lekár v Tolede. Stýkal sa so židovskou komunitou v Severnej Afrike, v Egypte a vo francúzskom meste Narbonne. Okolo 1109 opustil Toledo a vydal sa na cestu do Palestíny, 1140 prišiel do Alexandrie. Svoje básnické diela písal v arabčine a hebrejčine. Autor okolo 800 básní, chválospevov a žalospevov, ktoré venoval svojim zosnulým priateľom a známym. Spočiatku sa zaoberal najmä svetskými (oslava ženskej krásy, vína, a priateľstva, lásky), neskôr (po svojom duchovnom obrátení) i náboženským témami. Opisoval tragický osud židovského národa v biblických časoch (asi 350 básní). Svoju osobnú náboženskú skúsenosť vyjadril napr. v básňach Piesne Sionu (Širej Cion), kde opísal túžbu po pôvodnej vlasti židovského národa – Krajine Izrael (→ Erec Izrael). V jeho poézii sa odrážalo spojenie náboženstva, nacionalizmu a patriotizmu. Niektoré jeho básne patriace do tzv. synagogálnej poézie boli liturgicky prepracované a zaradené do židovských modlitebných kníh. Najdlhšia z nich je báseň Svätosť (Keduša), v ktorej vyzýva celý vesmír, aby chválil Boha s radosťou. Vo filozofii sa usilovať oslobodiť náboženstvo spod vplyvov rôznych filozofických systémov, v najvýznamnejšom filozofickom diele Kniha Chazarov (Kitáb al-Chazarí, okolo 1140, knižne prvýkrát 1506, hebrejsky Sefer ha-Kuzari), napísanom po arabsky, vyjadril svoje názory na učenie judaizmu, ktoré bránil pred útokmi nežidovských filozofov. Hlavnou postavou diela je kráľ Chazarov Kuzari, ktorý v úsilí nájsť správny spôsob života pozval gréckeho filozofa a predstaviteľov islamu, kresťanstva a judaizmu diskutovať o svojej viere; nakoniec so svojím ľudom hromadne konvertoval na judaizmus. Dielo (v 2. pol. 12. stor. preložené do hebrejčiny) neskôr ovplyvnilo kabalistov a chasidizmus.

Zverejnené v novembri 2013.

Jehuda ben Samuel Halevi [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-19 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jehuda-ben-samuel-halevi