Janovič, Sakrat

Janovič, Sakrat, aj Sokrat Janowicz, 4. 9. 1936 Krynki, Podleské vojvodstvo – 17. 2. 2013 tamže — poľský prozaik, prekladateľ, novinár a politik. Patril k bieloruskej národnostnej menšine žijúcej v Poľsku, písal po bielorusky i po poľsky. Venoval sa riešeniu problémov białystockých Bielorusov. Od 1971 člen Zväzu poľských spisovateľov, 1981 – 87 zakladateľ a člen bieloruského nezávislého vydavateľstva. V bieloruštine vydal zbierku poviedok Záhony (Zahony, 1969) i prózy Strieborný jazdec (Siarebrany jazdok, 1978), Samosej (Samasej, 1992), Dlhá smrť Kryniek (Douhaja smerc Krynak, 1993) a Lístie (Listovje, 1995). V poľštine vyšli jeho miniatúry Veľké mesto Białystok (Wielkie miasto Białystok, 1973), prózy Bielorusko, Bielorusko (Białoruś, Białoruś, 1985) poukazujúca na problémy etnických Bielorusov v oblasti Białystoku, Terra Incognita: Bielorusko (Terra Incognita: Białoruś, 1985), Dolina plná osudu (Dolina pełna losu, 1994) a Našich tisíc rokov (Nasze tysiąc lat, 2000), zbierka esejí Domovina: bieloruské stopy a znamenia (Ojczystość: białoruskie ślady i znaki, 2001), román Vlastenecké storočie (Domowe stulecie, 2008) a dvojjazyčne Miniatúry (Minijaciury, 1984). Prekladal bieloruskú literatúru do poľštiny.