Jannings, Emil

Jannings, Emil, vlastným menom Theodor Friedrich Emil Janenz, 23. 7. 1884 Rorschach, Švajčiarsko – 2. 1. 1950 Strobl, Rakúsko — nemecký herec. Spočiatku účinkoval v kočovných divadlách, kde sa uplatnil v postavách klasického divadelného repertoáru, napr. ako Karol Moor (F. Schiller: Zbojníci) a Kráľ Lear (W. Shakespeare). Od 1915 hral v Kleinen Theater Unter den Linden v Berlíne, od 1918 pod vedením M. Reinhardta v Deutsches Theater v Berlíne, kde sa vypracoval na jedného z popredných hercov predvojnovej éry. Stvárnil Richtára Adama (H. von Kleist: Rozbitý džbán, 1918), Kreonta (W. Hasenclever: Antigona, 1920) a i. Popri divadle hral 1914 – 26 aj v desiatkach filmov. R. 1927 – 30 pôsobil v Hollywoode, kde v tom čase získal ako jediný nemecký herec dvoch Oscarov za hlavné úlohy vo filmoch Posledné komando (The Last Command, 1928) a Veľké pokánie (The Way of All Flesh, 1927). Po návrate do Nemecka sa stal jedným z najvyhľadávanejších hercov, najlepšie úlohy vytvoril vo filmoch Posledná štácia (Der letzte Mann, 1924), Quo vadis? (1925) a Modrý anjel (Der blaue Engel, 1930; s M. Dietrichovou), v ktorom stvárnil postavu prof. Unrata. Ďalej účinkoval vo filmoch Pani Eva (Frau Eva, 1914), Muž bez mena (Die Augen der Mumie Ma, 1918), Madame DuBarry (1919), Anna Boleynová (A. Boleyn, 1920), Kabinet voskových figurín (Wachsfigurenkabinett, 1924), Deti osudu (Street of Sin, 1928), Patriot (1928), Popolcová streda (Betrayal, 1929), V búrke vášní (Stürme der Leidenschaft, 1931), Robert Koch, bojovník so smrťou (Robert Koch, der Bekämpher des Todes, 1939), Ohm Krüger (1941), Prepustenie (Die Entlassung, 1942), Kde je pán Belling? (Wo ist Herr Belling?, 1945) a i.