Jan zo Středy

Jan zo Středy, lat. Johannes Noviforensis, okolo 1310 Vysoké Mýto, okr. Ústí nad Orlicí – 23. 12. 1380 Modřice, okr. Brno-venkov — česko-nemecký kňaz, ranohumanistický vzdelanec a spisovateľ. Vzdelanie získal v Taliansku. Asi 1344 – 51 bol plebánom v Slezskej Střede (nem. Neumarkt in Schlesien, dnes Środa Śląska v Dolnosliezskom vojvodstve, Poľsko), 1352 – 74 protonotár a kancelár dvorskej (spojenej ríšskej a českej) kancelárie cisára Karola IV., zároveň jeho tajomník a dôverník, sprevádzal ho na početných cestách. R. 1353 – 64 bol biskupom v Litomyšli, 1364 – 80 v Olomouci. Patril k hlavným predstaviteľom raného zaalpského humanizmu, udržiaval styky s talianskymi humanistami (F. Petrarca, Cola di Rienzo), písal náboženské básne a kancelárske príručky, prekladal z latinčiny do nemčiny a z nemčiny do latinčiny. Na svojich hradoch Mírov, Kroměříž a Modřice mal pisárske dielne, kde podporoval rozvoj pisárskeho a knižného iluminačného umenia a kde pravdepodobne vznikol slávny rukopis cestovného breviára Liber viaticus (v súčasnosti je uložený v Národnom múzeu v Prahe).