Ján Hyrkán I.

Ján Hyrkán I., Jochanan Hyrkanos, asi 175 pred n. l. – 104 pred n. l. — judský veľkňaz a vládca (od 135 pred n. l.) z dynastie Hasmoneovcov (→ Makabejci), syn Šimona Makabejského, starý otec Jána Hyrkána II. V zahraničnej politike zameranej proti seleukovskej Sýrii využíval spojenectvo s národmi, ktorým záležalo na jej oslabení, a posilňoval zväzky s Rímom a s Egyptom. Za jeho vlády získalo Judsko po smrti seleukovského panovníka Antiocha VII. Sideta (†129 pred n. l.) úplnú nezávislosť. R. 109 pred n. l. dobyl a zničil pôvodnú ústrednú svätyňu a hlavné mesto Kanaánu Síchem (dnes Nablus, Palestína), zničil samaritánsky chrám na hore Garizim, dobyl Edom (jeho obyvateľov prinútil prijať judaizmus a podstúpiť obriezku), krajinu Moáb (v Transjordánsku) i helenizované mestá Samáriu a Skytopolis (Bét-Šean, Bejt Šean) a 107 pred n. l. pripojil k Judsku Galileu.Vo vnútornej politike sa jeho vláda vyznačovala násilnou judaizáciou celej Palestíny. V spore medzi farizejmi a saducejmi sa priklonil k saducejom.