Jamalsko
Jamalsko, Jamalskonenecký autonómny okruh, rusky Jamalija, Jamalo-Neneckij avtonomnyj okrug — autonómny okruh v ázijskej časti Ruskej federácie na severe Západosibírskej nížiny pri pobreží Karského mora pri dolnom toku Obu a na viacerých ostrovoch, súčasť Ťumenskej oblasti a Uralského federálneho okruhu; rozloha 769 250 km2, 539-tis. obyvateľov (2018), administratívne stredisko Salechard. Nížinné, väčšinou močaristé pobrežie je rozčlenené Bajdarackým zálivom, Obským zálivom a Gydským zálivom oddeľujúcimi polostrov Jamal, Tazovský polostrov a Gydský polostrov. Zväčša nížinný povrch (50 – 100 m n. m.), na západe svahy Polárneho Uralu (do 1 520 m n. m.). Väčšina územia leží za severnou polárnou kružnicou. Výrazne kontinentálne podnebie s dlhými chladným zimami, priemerná teplota v januári -22 až -26 °C, v júli 4 – 14 °C; priemerný ročný úhrn zrážok 200 – 500 mm. Rieky patria do úmoria Karského mora, najväčšie sú Ob, Nadym, Pur a Taz. Väčšina územia patrí do pásma tundry s machovo-lišajníkovými a krovinatými porastmi, v južnej oblasti lesotundra prechádzajúca do tajgy. Nerastné suroviny: zemný plyn (odhadovaných 90 % zásob Ruska, → Jamburg), ropa (odhadovaných 10 % zásob Ruska). Priemysel ťažobný, ropný, potravinársky, rybný, drevársky, stavebných materiálov; remeslá (výrobky z kostí a parohov). V poľnohospodárstve dominuje živočíšna výroba, významný je chov sobov (jedna z najdôležitejších oblastí chovu v Rusku) a kožušinovej zveri; rybolov. Ťažba dreva. Najvýznamnejšiu úlohu zohráva železničná doprava s dvoma hlavnými traťami (niekoľko ďalších vo výstavbe), ďalej riečna a námorná (Severná morská cesta) doprava, hustá sieť plynovodov (plynovod Jamal – Európa vedúci cez Rusko, Bielorusko a Poľsko do západnej Európy). Obyvateľstvo: 61,7 % Rusov, 9,7 % Ukrajincov, 5,9 % Nencov, 5,6 % Tatárov, 17,1 % ostatných (2010). Väčšie mestá: Novyj Urengoj, Nojabrsk, Nadym, Salechard.