Jaltská konferencia

Popis ilustrácie

Jaltská konferencia, zľava W. Churchill, F. D. Roosevelt a J. V. Stalin

Text hesla

Jaltská konferencia, Krymská konferencia, krycí názov Argonaut — stretnutie troch (→ Veľká trojka) najvyšších predstaviteľov protihitlerovskej koalície F. D. Roosevelta (USA), W. Churchilla (Spojené kráľovstvo) a J. V. Stalina (ZSSR) v prímorských kúpeľoch Jalta na juhu polostrova Krym 4. – 11. februára 1945, na ktorej boli prijaté rozhodnutia týkajúce sa poslednej fázy 2. svetovej vojny a deklarované spoločné zámery pri povojnovom usporiadaní Európy a sveta. Na jeho začiatku sa Spojenci informovali o svojich strategických vojenských plánoch a dohodli sa na ich vzájomnej koordinácii s cieľom úplnej porážky nacistického Nemecka. Ďalšie rokovania viedli k dohode o okupácii a kontrole porazeného Nemecka. Mali vzniknúť tri okupačné zóny, ktoré obsadia armády troch veľmocí. K nim bolo pridané aj štvrté pásmo vyčlenené z americkej a britskej zóny, ktoré malo okupovať Francúzsko. Najvyššiu správnu funkciu mala mať Spojenecká kontrolná rada pre Nemecko v Berlíne, v ktorej by zasadali zástupcovia štyroch okupačných veľmocí. Cieľom okupácie mala byť likvidácia nacizmu a militarizmu. Súčasťou tohto procesu bolo aj potrestanie vojnových zločincov, riešenie tejto otázky však Veľká trojka odložila na rokovanie ministrov zahraničných vecí. Otázku vojnových reparácií Nemecka mala riešiť Spojenecká reparačná komisia so sídlom v Moskve. Základom jej rokovania mal byť sovietsky návrh, aby Nemecko zaplatilo 20 mld. dolárov, pričom polovica sumy by pripadla ZSSR. Spojenci sa tiež dohodli, že do troch mesiacov po skončení vojenských operácií v Európe vstúpi ZSSR do vojny s Japonskom, začo dostane južnú časť Sachalinu a Kurilské ostrovy, ako aj iné práva. Na Jaltskej konferencii vznikla dohoda o vytvorení svetovej Organizácie Spojených národov, ktorá mala byť založená. 25. apríla 1945 na pôde USA. Prerokovali sa hlavné zásady jej fungovania, o. i. vznik Bezpečnostnej rady OSN. Stalin presadil, aby do novej organizácie boli okrem ZSSR osobitne prijaté aj dve sovietske zväzové republiky (Ukrajina, Bielorusko). Z európskych záležitostí bola dôležitá poľská otázka. Rokovania v Jalte potvrdili predbežné dohovory, že vládou v Poľsku, ktoré celé oslobodila Červená armáda, sa stane dočasná vláda, ktorá bola pôvodne vytvorená v ZSSR (→ lublinská vláda) a budú do nej kooptovaní ministri exilovej londýnskej vlády. A hoci sa už na Teheránskej konferencii dohodlo tzv. posunutie Poľska na západ, západné poľské hranice mala riešiť až mierová konferencia s Nemeckom. Spojenci na Jaltskej konferencii rokovali aj o ďalších otázkach, o. i. o Juhoslávii, o jej budúcej vláde, hraniciach s Talianskom i o juhoslovansko-bulharských vzťahoch. Spoločný postup v európskych záležitostiach potvrdila Veľká trojka Deklaráciou o oslobodenej Európe, v ktorej vychádzala zo zásad Atlantickej charty a zaviazala sa pomôcť oslobodeným národom, ako aj bývalým satelitom tzv. Osi (→ fašistický útočný blok). Deklarácia bola stručná a viaceré jej formulácie boli všeobecné. Smrteľne chorý Roosevelt a zdravotne oslabený Churchill jej formulovaniu nevenovali dostatočnú pozornosť v nádeji, že všetci vrátane Stalina sa ňou budú riadiť a že po vojne bude dostatok priestoru riešiť v jej duchu konkrétne problémy. Už o niekoľko mesiacov sa však ukázalo, že Stalin interpretoval deklaráciu, ale aj ďalšie jaltské dohody po svojom. Z tejto skutočnosti a následných udalostí sa zrodila kritika obidvoch západných vodcov, že na Jaltskej konferencii prenechali strednú a východnú Európu Stalinovi, ktorý ju na nasledujúcich 40 rokov uvrhol do sovietskeho područia.

Zverejnené v novembri 2013.

Jaltská konferencia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-18 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jaltska-konferencia