Jadranské more
Jadranské more, v minulosti aj Adriatické more — časť Stredozemného mora, záliv medzi Apeninským polostrovom a Balkánskym polostrovom, Otrantským prielivom na juhu spojená s Iónskym morom; plocha 139 000 km2, dĺžka 738 km, priemerná šírka 159 km, priemerná hĺbka 173 m, maximálna hĺbka 1 233 m. Západné pobrežie Jadranského mora patrí Taliansku, východné pobrežie Slovinsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine (prístup k moru len 26 km širokým pásom územia pri meste Neum), Čiernej Hore a Albánsku. Pobrežie Apeninského polostrova je väčšinou nízke a piesčité, bez výrazných zálivov, pobrežie Balkánskeho polostrova hornaté a členité, lemované množstvom ostrovov tiahnucich sa rovnobežne s pevninou (→ Dalmátske ostrovy) – viac ako 1 240 ostrovov, ostrovčekov, skalísk a útesov, z toho 79 veľkých ostrovov (najväčšie Krk, Cres, Brač, Hvar, Pag a Korčula), 69 ostrovov trvalo obývaných. Teplota vrchných vrstiev vody 7 – 14 °C v januári, 24 – 26 °C v júli, salinita od 4 – 5 ‰ pri ústí Pádu do 38,5 ‰ na Jadranskom mori. Prílivy do 1,2 m (v severnej časti). Najväčšie rieky ústiace do Jadranského mora: Pád, Adiža, Piava, Tagliamento (Apeninský polostrov), Neretva, Drin, Shkumbin, Seman, Vjosë (Balkánsky polostrov). Rybolov (sardinky, tuniaky, makrely a i.); zásoby ropy a zemného plynu (ťažba pri pobreží Talianska); viacero frekventovaných plavebných liniek nákladnej a osobnej dopravy, najväčšie prístavy: Terst, Benátky, Ancona, Bari, Brindisi (Taliansko), Rijeka, Split, Ploče, Dubrovník (Chorvátsko), Drač, Vlorë (Albánsko). Atraktívne prírodné scenérie (najmä v balkánskej časti pobrežia), priaznivé klimatické podmienky a početné kultúrne a historické pamiatky pobrežia podmienili vznik rekreačných a kúpeľných stredísk medzinárodného významu.