jadeit

jadeit [špan.], Na(Al,Fe³⁺)Si₂O₆ — minerál, sodnohlinitý silikát (kremičitan) zo skupiny pyroxénov. Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Tvorí krátke stĺpiky alebo vláknité a zrnité agregáty. Je svetlozelený, zelenomodrý, sivý až špinavobiely so žltými, s oranžovými, fialovými a hnedými odtieňmi so skleným leskom a bielym vrypom. Vzniká v metamorfovaných horninách za vysokého tlaku. Náleziská: Rusko (Chakasko), Španielsko (Galícia), Grécko, Kazachstan, Taliansko (Valle d’Aosta), Švajčiarsko, Mjanmarsko (Kačjinsko), Uzbekistan, Indonézia, Brazília, Guatemala, Kuba. Na Slovensku sa vyskytuje v Slovenskom rudohorí (Hnúšťa). Používa sa v šperkárstve ako obľúbený polodrahokam.

Monominerálne horniny tvorené jadeitom (jadeitity) sa v juhovýchodnej Ázii už v praveku používali na výrobu pracovných nástrojov, zbraní, ozdôb a predovšetkým predmetov, ktoré mali náboženskú a rituálnu funkciu. Veľmi cenený bol jadeit v starej Číne prinajmenšom od obdobia neolitu. Podobne ako nefrit (→ nefritová umelecká glyptika v Číne) mal symbolickú funkciu a vyrábali sa z neho nádoby, rituálne predmety, amulety, miniatúrne plastiky, ozdoby zbraní i šperky. V starovekom Egypte ho považovali za kameň lásky, vnútorného mieru a harmónie, rozšírený bol aj v indiánskych kultúrach (u Olmékov, Aztékov a Mayov). V 20. stor. našiel uplatnenie v secesnom šperkárstve (móda jadeitových šperkov pretrvala aj v medzivojnovom období). Pre náročnosť spracovania sa v súčasnosti používa prevažne pri výrobe drobných šperkov, v Číne je však zvykom vytvárať z veľkých blokov jadeitu figurálne plastiky (→ glyptika).