Jackson, Andrew
John Wesley Jarvis: Andrew Jackson, okolo 1819, Metropolitné múzeum umenia, New York
Jackson [džek-], Andrew, 15. 3. 1767 Waxhaw, Južná Karolína – 8. 6. 1845 Nashville, Tennessee — americký právnik a politik, siedmy prezident USA (1829 – 37).
Politickú kariéru začal 1797/98 ako senátor za Tennessee, 1798 – 1804 sa stal predsedom Najvyššieho súdu v Tennessee, 1802 generálmajorom, preslávil sa počas vojen s Indiánmi (1814 zvíťazil nad Kríkmi pri Horseshoe Bend na rieke Colorado v Arizone), 8. januára 1815 porazil britské vojsko v bitke o New Orleans, americkým národným hrdinom sa stal ako víťaz v prvej seminolskej vojne 1817 – 18 (→ seminolské vojny; pre svoju tvrdosť bol nazývaný Old Hickory).
V roku 1824 prvýkrát neúspešne kandidoval na úrad prezidenta (porazil ho John Quincy Adams). V prezidentských voľbách 1828 s prevahou zvíťazil (56 % hlasov). Počas jeho prezidentstva sa definitívne sformovala Demokratická strana a začala sa dodnes platná prax obsadzovania rozhodujúcich vládnych miest príslušníkmi víťaznej strany (jacksonovská demokracia). V roku 1832 bol znovuzvolený. Celoživotný boj a nenávisť k Indiánom ho viedli k podpísaniu zákona (Indian Removal Act, 1830) umožňujúceho ich nútené presídlenie do oblasti západne od rieky Mississippi (→ Indiánske teritórium, → indiánske rezervácie). Partikularizačné tendencie južných štátov potlačil zákonnou formou (→ nulifikácia). Za svoj najväčší politický úspech považoval presadenie vetovania štatútu národnej banky Second Bank of America (1837), čo malo vyriešiť finančnú krízu.