Izabela II.
John Clarck: Izabela II., okolo 1860, National Portrait Gallery, Londýn
Izabela II., 10. 10. 1830 Madrid – 9. 4. 1904 Paríž — španielska kráľovná z dynastie Bourbonovcov (1833 – 68/70), dcéra Ferdinanda VII. a jeho štvrtej manželky Márie Kristíny Neapolskej, matka Alfonza XII. Nástupnícke práva jej už 1830 zabezpečil otec vydaním pragmatickej sankcie. Po jeho smrti 1833 bola vyhlásená za kráľovnú a regentkou sa stala jej matka. Nástupníctvo neuznal jej strýko Carlos María Isidro de Borbón, ktorý sa vyhlásil za kráľa ako Karol V., 1839 bol však porazený v prvej karlistickej vojne. R. 1843 bola Izabela vyhlásená za plnoletú, čím bolo ukončené regentstvo. Počas jej vlády sa Španielsko ocitlo úplne pod francúzskym vplyvom, ústava bola prispôsobená francúzskej. Krajina sa stala dejiskom straníckych bojov, vzbúr, anarchie a despotizmu, často sa striedali ministri. Kráľovná, ktorá situáciu nedokázala zvládnuť, bola počas revolúcie 1868 porazená a donútená utiecť do exilu do Francúzska. R. 1870 abdikovala v prospech svojho syna.