Itó, Hirobumi

Itó, Hirobumi, 16. 10. 1841 Cukari, dnes prefektúra Jamaguči, ostrov Honšu – 26. 10. 1909 Charbin, Mandžusko, dnes Čína (zavraždený), pochovaný v Tokiu — japonský politik, jeden z tvorcov moderného japonského štátu. Adoptívny syn samuraja, od 1863 samuraj. R. 1863 podnikol tajnú cestu do Londýna, kde si uvedomil nevyhnutnosť modernizácie Japonska podľa západného vzoru. R. 1868 sa stal jedným z vodcov prevratu, ktorý vyústil do nástupu cisára Mucuhita na trón a do začiatku tzv. osvietenej vlády v období Meidži (Japonsko sa zo zaostalého feudálneho štátu pretvorilo na modernú imperiálnu veľmoc). R. 1871 – 73 člen tzv. Iwakurovho posolstva (→ Iwakura, Tomomi). R. 1885 sa stal prvým predsedom japonskej vlády (v tom istom roku získal aj titul princ). Spolutvorca systému vlády s rezortnými ministerstvami (od 1885) a cisárskeho vrcholného poradného orgánu, tzv. Tajnej rady, prvý genró. Až do smrti zostal najvplyvnejším japonským politikom (4-krát predseda vlády: 1885 – 88, 1892 – 96, 1898, 1900 – 01). Tvorca Ústavy Meidži (vyhlásená 11. 2. 1889) vypracovanej podľa vzoru Pruska, ako aj súvisiacich zákonov, na základe čoho bol vytvorený parlament a Japonsko sa stalo konštitučnou monarchiou. Podieľal sa na zavedení moderného daňového systému a na budovaní politických inštitúcií. Preklenul dovtedy neriešiteľné spory medzi vládnucou oligarchiou a rodiacimi sa politickými stranami tým, že nakrátko stál na čele jednej z nich. Po víťazstve Japonska v prvej japonsko-čínskej vojne (1894 – 95) uzavrel 1895 s Čínou šimonoseckú zmluvu. R. 1905 vnútil Kórei anektačnú zmluvu, od 1906 prvý generálny guvernér Kórey. Cestou na rokovania s Ruskom zastrelený kórejským bojovníkom za nezávislosť.