Italikovia

Text hesla

Italikovia — skupiny indoeurópskeho obyvateľstva, ktoré v poslednej štvrtine 12. stor. pred n. l. prišli do Itálie zo severu cez Alpy a osídlili Pádsku nížinu (→ villanovská kultúra), územia v strednej časti Apeninského polostrova a jeho východné pobrežie. Z jazykového hľadiska (→ italické jazyky) sa rozdeľujú najmenej na tri nezávislé skupiny: latinsko-faliskú, do ktorej patrili Latinovia sídliaci v strednej časti Itálie (Latium) a Faliskovia žijúci v oblasti územia okolo Falerii (Falerii Veteres, dnes Civita Castellana), oskicko-umbrijskú (sabellskú) s južnou pikénčinou, do ktorej sú zaraďovaní Oskovia, Umbrovia, Samniti, Volskovia, Marsovia, Paelignovia, Vestinovia, Marrucinovia, Aequovia, Hernikovia, Hirpinovia, južní Pikéni a i. sídliaci v horských oblastiach od strednej Itálie až po dolnú Itáliu, a venetskú, do ktorej patrili Veneti obývajúci územie medzi riekou Pád, Karnskými Alpami a Istriou. Italikovia sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom a pastierstvom, žili na samotách a v dedinách a delili sa na kmeňové zväzy rôznej veľkosti. Kultúrne boli pod silným vplyvom Grékov a Etruskov. Uctievali boha nebies, posvätnými zvieratami boli vlk, býk a ďateľ. V 4. – 2. stor. pred n. l. boli podrobení Rimanmi a ich jazyková a kultúrna svojbytnosť bola takmer úplne zničená (rímske občianstvo získali až za spojeneckej vojny 90 – 88 pred n. l.).

Zverejnené v novembri 2013.

Italikovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-11-11 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/italikovia