Itália

Itália, lat. Italia, nem. Italien, fr. Italie, angl. Italy — označenie historického územia zahŕňajúceho približne dnešné Taliansko; používa sa pri obdobiach staroveku a stredoveku. Pôvodná Itália zahŕňala len najjužnejšie časti Apeninského polostrova, od 6. – 5. stor. pred n. l. celé južné územie a od prelomu 4. a 3. stor. pred n. l. aj oblasť celého dnešného stredného Talianska. Severná časť nazývaná Predalpská Galia (Gallia Cisalpina; → Galia) mala status provincie a rovnocennou súčasťou Itálie sa stala až 42 pred n. l. správnou reformou Oktaviána (neskorší cisár Augustus). V priebehu ďalšieho historického vývoja bolo celé územie Apeninského polostrova kolonizované Rímom a označenie Itália sa prenieslo z geografickej sféry i na politickú sféru (→ Rímska ríša). Presadením latinčiny ako spoločného komunikačného prostriedku, a najmä rozšírením rímskeho občianstva na všetko slobodné obyvateľstvo v Itálii pomerne rýchlo zanikala etnická rôznorodosť obyvateľstva (→ Italikovia). V rámci Rímskej ríše mala Itália ako tzv. materská krajina rímskeho národa až do 4. stor. n. l. privilegované postavenie voči právne podriadeným provinciám. Po reforme Oktaviána (42 pred n. l.) bola rozdelená na 11 oblastí, ktorých hranice v podstate rešpektovali staré etnické osídlenie, pričom mesto Rím ostalo vyčlenené. Rozdelenie neslúžilo praktickej administratíve (oblasti nemali žiadne špeciálne správne orgány ani centrálne sídla), malo skôr zlepšiť katastrálnu a demografickú evidenciu. Cisár Hadrián rozdelil Itáliu na 4 kraje (Zapádsko, Etrúria a Ligúria, Umbria, južná Itália). V rámci reforiem cisára Diokleciána prestal byť Rím sídelným mestom a 297 n. l. bola aj pre Itáliu zavedená provinčná správa. Stala sa jednou z 3 diecéz a bola rozdelená na dve časti: Italia annonaria (na severe) a Italia suburbicaria (na juhu). V stredoveku v období politickej i teritoriálnej roztrieštenosti sa označenie Itália udržalo, i keď malo v podstate len geografický význam (→ Taliansko, Dejiny).