Isin
Isin — staroveké mesto, dnes archeologická lokalita Išán al-Bahríját v južnom Iraku južne od Nippuru (dnes Nufar). Jedno z najstarších ľudských sídel v južnej Mezopotámii osídľované od 6. tisícročia pred n. l. populáciami neznámej jazykovo-etnickej príslušnosti (obdobie obejdskej kultúry; názov podľa lokality Tell el-Obejd). Po príchode Amorejcov a v čase bojov amorejských mestských štátov o moc (na konci 3., ale najmä začiatkom 2. tisícročia pred n. l.) sa Isin stal jedným z najmocnejších mestských štátov s narastajúcim mocenským, ekonomickým, kultúrnym a zákonodarným vplyvom.
Po páde III. dynastie z Uru (obdobie jej vlády je niekedy označované ako Novosumerská ríša alebo sumerská renesancia), za vlády ktorej bol v Mezopotámii dosiahnutý najväčší vzdelanostný a civilizačný rozmach, sa ujala moci I. dynastia z Isinu (2017 – 1794 pred n. l.). K jej najvýznamnejším panovníkom patrili Išbi-Erra (zakladateľ dynastie, vládol 2017 – 1985 pred n. l.), ktorý ovládol Nippur a upevnil moc, a Lipit-Ištar (1934 – 1924 pred n. l.), ktorý dal spísať zákony v sumerskom jazyku, t. j. viac než 100 rokov pred Chammurapim (→ Chammurapiho zákonník). R. 1793 pred n. l. sa Isinu zmocnila Larsa (obdobie nazývané Isin-Larsa), ktorú okolo 1763 pred n. l. dobyl Chammurapi z Babylonu.
Počas vlády II. dynastie z Isinu (1154 – 1027 pred n. l.) jej najvýznamnejší panovník Nabú-kudurrí-usur (t. j. Nebukadnesar I.) využil politickú nestabilitu v Babylonii; okolo 1110 pred n. l. dobyl Súzy a rozšíril svoju vládu aj na Elam. Počas výskumu v Isine (od 1973) vedeného britskými a nemeckými archeológmi boli objavené chrám mestskej bohyne Guly (Gula, neskôr nazývaná aj Ninkarrak, Pani prístavnej hrádze) doložený už z ranodynastického obdobia (2900 – 2334 pred n. l.) a pečate s vyobrazením jej posvätného zvieraťa psa, ďalej zvyšky paláca z kassitského obdobia (1150 pred n. l.), obytná časť mesta z 1. polovice 2. tisícročia pred n. l. a archív hlinených tabuliek (o. i. nález zákonníka Lipit-Ištara). Lokalita bola po roku 2003 (počas tretej vojny v Perzskom zálive) zväčša zničená a vykradnutá.
I. dynastia z Isinu | |
2017 – 1985 pred n. l. | Išbi-Erra |
1984 – 1975 pred n. l. | Šú-ilíšu |
1974 – 1954 pred n. l. | Iddin-Dagan |
1953 – 1935 pred n. l. | Išme-Dagan |
1934 – 1924 pred n. l. | Lipit-Ištar |
1923 – 1896 pred n. l. | Ur-Ninurta |
1895 –1874 pred n. l. | Búr-Sín |
1873 – 1869 pred n. l. | Lipit-Enlil |
1868 – 1861 pred n. l. | Erra-imittí |
1860 – 1837 pred n. l. | Enlil-bani |
1836 – 1834 pred n. l. | Zambíja |
1833 – 1831 pred n. l. | Íter-píša |
1830 – 1828 pred n. l. | Ur-Dukuga |
1827 – 1817 pred n. l. | Sín-mágir |
1816 – 1794 pred n. l. | Damik-ilíšu (Damiq-ilíšu) |
II. dynastia z Isinu | |
1154 – 1141 pred n. l. | Marduk-kabit-achchéšu |
1140 – 1133 pred n. l. | Itti-Marduk-balátu |
1132 – 1127 pred n. l. | Ninurta-nádin-šumi |
1126 – 1105 pred n. l. | Nebukadnesar I. |
1104 – 1101 pred n. l. | Enlil-nádin-apli |
1100 – 1083 pred n. l. | Marduk-nádin-achché |
1082 – 1070 pred n. l. | Marduk-šápik-zéri |
1069 – 1048 pred n. l. | Adad-apla-iddina |
1047 pred n. l. | Marduk-achché-eríba |
1046 – 1035 pred n. l. | Marduk-zér-[...] |
1034 – 1027 pred n. l. | Nabú-šum-líbur |