Isin

Text hesla

Isin — staroveké mesto, dnes archeologická lokalita Išán al-Bahríját v južnom Iraku južne od Nippuru (dnes Nufar). Jedno z najstarších ľudských sídel v južnej Mezopotámii osídľované od 6. tisícročia pred n. l. populáciami neznámej jazykovo-etnickej príslušnosti (obdobie obejdskej kultúry; názov podľa lokality Tell el-Obejd). Po príchode Amorejcov a v čase bojov amorejských mestských štátov o moc (na konci 3., ale najmä začiatkom 2. tisícročia pred n. l.) sa Isin stal jedným z najmocnejších mestských štátov s narastajúcim mocenským, ekonomickým, kultúrnym a zákonodarným vplyvom.

Po páde III. dynastie z Uru (obdobie jej vlády je niekedy označované ako Novosumerská ríša alebo sumerská renesancia), za vlády ktorej bol v Mezopotámii dosiahnutý najväčší vzdelanostný a civilizačný rozmach, sa ujala moci I. dynastia z Isinu (2017 – 1794 pred n. l.). K jej najvýznamnejším panovníkom patrili Išbi-Erra (zakladateľ dynastie, vládol 2017 – 1985 pred n. l.), ktorý ovládol Nippur a upevnil moc, a Lipit-Ištar (1934 – 1924 pred n. l.), ktorý dal spísať zákony v sumerskom jazyku, t. j. viac než 100 rokov pred Chammurapim (→ Chammurapiho zákonník). R. 1793 pred n. l. sa Isinu zmocnila Larsa (obdobie nazývané Isin-Larsa), ktorú okolo 1763 pred n. l. dobyl Chammurapi z Babylonu.

Počas vlády II. dynastie z Isinu (1154 – 1027 pred n. l.) jej najvýznamnejší panovník Nabú-kudurrí-usur (t. j. Nebukadnesar I.) využil politickú nestabilitu v Babylonii; okolo 1110 pred n. l. dobyl Súzy a rozšíril svoju vládu aj na Elam. Počas výskumu v Isine (od 1973) vedeného britskými a nemeckými archeológmi boli objavené chrám mestskej bohyne Guly (Gula, neskôr nazývaná aj Ninkarrak, Pani prístavnej hrádze) doložený už z ranodynastického obdobia (2900 – 2334 pred n. l.) a pečate s vyobrazením jej posvätného zvieraťa psa, ďalej zvyšky paláca z kassitského obdobia (1150 pred n. l.), obytná časť mesta z 1. polovice 2. tisícročia pred n. l. a archív hlinených tabuliek (o. i. nález zákonníka Lipit-Ištara). Lokalita bola po roku 2003 (počas tretej vojny v Perzskom zálive) zväčša zničená a vykradnutá.

I. dynastia z Isinu
2017 – 1985 pred n. l. Išbi-Erra
1984 – 1975 pred n. l. Šú-ilíšu
1974 – 1954 pred n. l. Iddin-Dagan
1953 – 1935 pred n. l. Išme-Dagan
1934 – 1924 pred n. l. Lipit-Ištar
1923 – 1896 pred n. l. Ur-Ninurta
1895 –1874 pred n. l. Búr-Sín
1873 – 1869 pred n. l. Lipit-Enlil
1868 – 1861 pred n. l. Erra-imittí
1860 – 1837 pred n. l. Enlil-bani
1836 – 1834 pred n. l. Zambíja
1833 – 1831 pred n. l. Íter-píša
1830 – 1828 pred n. l. Ur-Dukuga
1827 – 1817 pred n. l. Sín-mágir
1816 – 1794 pred n. l. Damik-ilíšu (Damiq-ilíšu)
II. dynastia z Isinu
1154 – 1141 pred n. l. Marduk-kabit-achchéšu
1140 – 1133 pred n. l. Itti-Marduk-balátu
1132 – 1127 pred n. l. Ninurta-nádin-šumi
1126 – 1105 pred n. l. Nebukadnesar I.
1104 – 1101 pred n. l. Enlil-nádin-apli
1100 – 1083 pred n. l. Marduk-nádin-achché
1082 – 1070 pred n. l. Marduk-šápik-zéri
1069 – 1048 pred n. l. Adad-apla-iddina
1047 pred n. l. Marduk-achché-eríba
1046 – 1035 pred n. l. Marduk-zér-[...]
1034 – 1027 pred n. l. Nabú-šum-líbur

Zverejnené v novembri 2013.

Isin [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/isin