Isaszeg

Isaszeg [išaseg] — mesto v Maďarsku 30 km východne od Budapešti v župe Pest; 12-tis. obyvateľov (2010).

Pri Isaszegu sa odohrali dve bitky. Prvá, medzi uhorským kráľom Belom IV. a jeho synom Štefanom (V.) v marci 1265, bola vyvrcholením ich dlhotrvajúcich sporov pre vzrastajúce mocenské ambície Štefana, ktorý sa snažil získať od otca väčší podiel na vládnutí v krajine. Po vzájomných vojenských konfliktoch si dohodou v Bratislave (1262) vymohol titul mladšieho kráľa a súčasne dostal údel vo východnej časti Uhorska (vrátane východného Slovenska a Spiša). Na svojom území vystupoval ako neobmedzený panovník, razil vlastné mince, povyšoval do šľachtického stavu a udeľoval majetky. Situáciu sa Belo IV. rozhodol riešiť vojensky, v bitke pri Isaszegu však zvíťazil Štefan a následná dohoda potvrdila predošlý stav a rozdelenie krajiny na dve fakticky samostatné územia.

Druhá bitka, medzi cisárskym vojskom a maďarskou revolučnou armádou (→ honvéd), sa odohrala 6. apríla 1849 počas revolúcie 1848 – 49 v Uhorsku. V rámci jarnej ofenzívy cisárske vojská obkľúčili komárňanskú pevnosť, obsadili Budín a dostali sa až k rieke Tise. Honvédska armáda pod vedením A. Görgeya sa však dokázala zmobilizovať a podnikla úspešnú protiofenzívu s cieľom vytlačiť cisársku armádu pod vedením A. Windischgrätza z územia Uhorska. K vzájomnému vojenskému stretnutiu obidvoch bojujúcich strán došlo pri Isaszegu, kde po celodennej bitke zvíťazila honvédska armáda. Nepodarilo sa jej však splniť pôvodný zámer – obkľúčiť a zničiť hlavné sily rakúskej armády, ktorá, napriek tomu, že nebola prenasledovaná, začala ustupovať smerom na Vacov (Vác). Víťazná bitka je doteraz Maďarmi považovaná za jeden z vrcholných úspechov maďarského národnoemancipačného zápasu 1848 – 49.