Isaac, Henricus

Isaac [isák], Henricus, aj Izac, Ysaak, Ysac, Yzac, Heinrich, tal. Arrigo Tedesco, asi 1450 – 55 Flámsko alebo Brabantsko – 26. 3. 1517 Florencia — franko-flámsky skladateľ (→ franko-flámska škola), jeden z najvýznamnejších nasledovníkov Josquina Des Prés a predchodcov O. di Lassa.

V rokoch 1484 – 94 bol spevákom a hudobným skladateľom na dvore Lorenza I. Mediciho vo Florencii. Od roku 1496 bol dvorným skladateľom v službách cisára Maximiliána I., od roku 1497 pôsobil v jeho novozaloženej dvornej kapele vo Viedni, v rokoch 1497 – 1514 aj v iných európskych mestách (Augsburg, Innsbruck, Norimberg) a súbežne v rokoch 1497 – 1500 (popri Adamovi z Fuldy) na dvore saského kurfirsta Fridricha III. Múdreho. Posledné roky života strávil v Taliansku. Patril k všestranným hudobníkom svojej doby. Napísal okolo 40 omší pre štyri až šesť hlasov, tabulatúry pre organ a lutnu, ako aj sériu motet, z ktorých asi 300 najvýznamnejších tvorí proprium missae kostnickej katedrály Choralis Constantinus (aj Choralis Constantiensis, 1513 – 16) určené na celý liturgický rok. Tlačou vyšli posmrtne v rokoch 1550 – 55 v troch zväzkoch, tretí zväzok dokončil Isaacov žiak Ludwig Senfl. Isaacova tvorba piesní (šansónov) obsahuje nizozemský šansón, taliansku frottolu a nemeckú stredovekú pieseň (lied). Popri rozšírenej tenorovej piesni Mein Freud allein in aller Welt vyniká aj pieseň Innsbruck, ich muss dich lassen. Už počas Isaacovho života vyšli tlačou mnohé jeho omše, v ktorých dominuje vycibrená kompozičná technika, napr. Misse Henrici Izac (1506), Missae tredecim (1539) a Opus decem missarum (1541) obsahujúci Missa carminum (na nemecké piesne) a Une musque de Biscaye (na španielsku pieseň).

Isaac bol typickým renesančným hudobníkom, ktorý vo svojej tvorbe spájal vplyvy rozličnej proveniencie. Hudobný výraz jeho sakrálnych skladieb je prísny, zdržanlivý, ale komponovaný s veľkým vkusom. Vo svetskej tvorbe sa prejavila jeho talianska skúsenosť, ktorá ho viedla k obohateniu polyfonickej (→ polyfónia) franko-flámskej piesne (šansónu) a k uplatneniu homorytmického štýlu najmä v dielach s nemeckým textom. Variabilnosť a fantázia, ktorú v tejto oblasti bohato rozvíjal, spätne ovplyvnila celú generáciu franko-flámskej školy na čele s Josquinom Des Prés. Naopak, v sakrálnej oblasti sa Isaac striktne pridržiaval polyfonickej kompozičnej techniky franko-flámskych majstrov, najmä Johannesa Ockeghema a Jacoba Obrechta.