írske misie

írske misie — neorganizované hnutie írskych mníchov (→ írska cirkev) v 6. – 9. stor. vychádzajúce z idey peregrinatio propter Christum (pro Christi amore), t. j. zbožného pútnictva pre Krista. Zbožní pútnici (peregrini) odchádzali do cudziny, aby sa oddali askéze: umŕtvili telo, zabudli na domovinu a obetovali sa Bohu (tzv. nekrvavé mučeníctvo podmienené doživotným dobrovoľným odlúčením sa od domoviny a životom v kláštornom spoločenstve). Aktívne pôsobili predovšetkým v západnej a strednej Európe, navzájom sa inšpirovali a podnecovali, a hoci to pôvodne nebol prvotný zámer, ich zbožné púte (peregrinatio religiosa) sa čoskoro začali spájať s misiou, t. j. rozšírili sa o nový prvok, o cestu k cudzím, často ešte pohanským alebo povrchne christianizovaným národom s cieľom hlásať evanjelium (→ christianizácia). Hlavné ťažisko írskych misí bolo späté so zakladaním kláštorov na území dnešného Francúzska (Luxeuil, dnes Luxeuil-les-Bains, dpt. Haute-Saône, založený koncom 6. stor.; Trois-Fontaines, departement Marne, 1118; Rebais, departement Seine-et-Marne, 635; opátstvo Saint-Germaine v Auxerre, departement Yonne, 5. stor.; Lagny, dnes Lagny-sur-Marne, departement Seine-et-Marne, 7. stor.; Péronne, departement Somme, 7. stor.), Belgicka (Nivelles, provincia Valónsky Brabant, 640; Fosses, dnes Fosses-la-Ville, provincia Namur, 650), Nemecka (Honau, založený okolo 720 na ostrove rieky Rýn v blízkosti mesta Kehl, 1290 prenesený do Rheinau), severného Talianska (Bobbio, provincia Piacenza, založený 612; Fiesole, 9. stor.), Švajčiarska (Sankt Gallen, založený 719 na mieste pustovne, kde sa 612 podľa legendy usadil sv. Gál, lat. Gallus). K najvýznamnejším misionárom patril sv. Kolumbán mladší (Columbanus, *540, †615), ktorého putovanie predstavuje jednu z najväčších misionárskych pútí v histórii (dvakrát prešiel Francúzsko, kde založil svoj najväčší kláštor v Luxeuil, po Rýne sa doplavil do Švajčiarska, z Rakúska prešiel cez Alpy do severného Talianska, kde 612 založil svoj posledný kláštor v Bobbiu). Niekoľko rokov po Kolumbánovej smrti kláštor v Luxeuil modifikoval jeho tradičné prísne írske pravidlá a skombinoval ich s benediktínskou regulou; tento prijateľný model bol adaptovaný v desiatkach ďalších kláštorov najmä na území Franskej ríše (tzv. írsko-franský monasticizmus). V strednej Európe zohrali írski mnísi významnú úlohu pri reformách cirkevného života bavorského kléru v 8. stor. (salzburský biskup sv. Virgil, aj Virgilius, pôvodne írskym menom Feirgil, *asi 700 Írsko, †784 Salzburg) a pri misijných aktivitách bavorskej cirkvi medzi Slovanmi v Panónii a Korutánsku. Na Veľkej Morave bol vplyv írskych misií len nepriamy (prostredníctvom franských misionárov z pôvodných írsko-franských kláštorov). Neutíchajúca christianizačná aktivita írskych mníchov bola jedným z najdôležitejších náboženských javov počas raného stredoveku, ich vplyv na pokojné šírenie kresťanstva mal veľký dosah na duchovný život Európy. Podieľali sa na duchovnom formovaní karolovskej ríše, resp. ovplyvnili jej kultúrny rozmer (→ karolovská renesancia).