írska renesancia

Text hesla

írska renesancia — literárno-kultúrne obrodenie v Írsku rozvíjajúce sa od 80. rokov 19. stor. a zahŕňajúce tri rôzne, úzko prepojené fenomény: gaelské, resp. keltské obrodenie, írske literárne hnutie a írske dramatické hnutie. Cieľom gaelského, resp. keltského obrodenia bola obroda írskeho, resp. gaelského jazyka (→ írsky jazyk) a posilnenie národného povedomia a identity Írov. Írsky jazyk (írska gaelčina) sa na väčšine územia Írska používal do polovice 19. stor. Útlak zo strany Angličanov, presadenie angličtiny ako dorozumievacieho jazyka a veľký hladomor 1845 – 48 (okolo 1 mil. Írov zomrelo na následky hladu, asi 1,5 mil. emigrovalo) mali za následok, že írska gaelčina sa ako hovorový jazyk prestala používať a zachovala sa len v niekoľkých regionálnych dialektoch (na tzv. území Gáeltacht). Podľa spisovateľa a neskoršieho prvého prezidenta Írska Douglasa Hyda (Hyde; *1860, †1949) Íri tým, že sa vzdali národného jazyka a zvykov, vzdali sa aj nároku, aby ich svet uznával ako svojbytný národ. Preto je potrebné znova obnoviť írsku národnú kultúru a prestať napodobňovať Angličanov v jazyku, v literatúre i v myslení. S cieľom znova etablovať írsku gaelčinu, unifikovať ju a prijať ako úradný jazyk na celom území Írska založil 1893 spolu s historikom a politikom Eoinnom MacNeillom (*1867, †1945) kultúrnu organizáciu Gaelská liga (An Conradh na Gaeilge). Dôležitým východiskom sa stalo dielo Literárna história Írska (A Literary History of Ireland, 1899), v ktorom Hyde spracoval literárnu históriu diel napísaných v írskej gaelčine, ako aj román Séadna (1904), v ktorom Peadar Ó Laoghaire (*1839, †1920) verne napodobnil živý munsterský dialekt (román mal byť učebným materiálom na výučbu írčiny). Gaelská liga sa veľmi rýchlo stala masovou osvetovou organizáciou. Zakladala jazykové krúžky (kurzy írčiny), divadelné spolky, usporadúvala hudobné a tanečné slávnosti, prostredníctvom ktorých sa usilovala o obnovu starých zvykov, spoluorganizovala hospodárske výstavy, čím napomáhala rozvoj národného priemyslu, ap. Podarilo sa jej zvýšiť status írskej gaelčiny, štandardizovať ju a vytvoriť podmienky na jej štúdium i na publikovanie existujúcej gaelskej literatúry v pôvodnom jazyku. Súbežne so snahou o obnovu írskeho jazyka vzniklo írske literárne hnutie na čele s básnikom W. B. Yeatsom, ktorého cieľom bolo obohacovať nové literárne diela napísané v angličtine o írsky folklór, legendy a tradície. Hnutie zdôrazňovalo hodnoty staršej írskej literatúry a vydávalo zbierky írskych ľudových príbehov i diela írskych autorov (→ írska literatúra). V tomto období sa rozvíjalo aj írske dramatické hnutie, ktoré sa zaslúžilo o vytvorenie bohatej tradície írskej drámy (1899 bolo v Dubline založené Írske literárne divadlo; → írske divadlo). Úsilie o obnovu írskej kultúry sa prejavilo aj vo výtvarnom umení v tzv. štýle keltského obrodenia (→ írske výtvarné umenie), v hudbe (→ írska hudba) a tanci (→ írsky tanec).

Text hesla

írska renesancia — literárno-kultúrne obrodenie v Írsku rozvíjajúce sa od 80. rokov 19. stor. a zahŕňajúce tri rôzne, úzko prepojené fenomény: gaelské, resp. keltské obrodenie, írske literárne hnutie a írske dramatické hnutie. Cieľom gaelského, resp. keltského obrodenia bola obroda írskeho, resp. gaelského jazyka (→ írsky jazyk) a posilnenie národného povedomia a identity Írov. Írsky jazyk (írska gaelčina) sa na väčšine územia Írska používal do polovice 19. stor. Útlak zo strany Angličanov, presadenie angličtiny ako dorozumievacieho jazyka a veľký hladomor 1845 – 48 (okolo 1 mil. Írov zomrelo na následky hladu, asi 1,5 mil. emigrovalo) mali za následok, že írska gaelčina sa ako hovorový jazyk prestala používať a zachovala sa len v niekoľkých regionálnych dialektoch (na tzv. území Gáeltacht). Podľa spisovateľa a neskoršieho prvého prezidenta Írska Douglasa Hyda (Hyde; *1860, †1949) Íri tým, že sa vzdali národného jazyka a zvykov, vzdali sa aj nároku, aby ich svet uznával ako svojbytný národ. Preto je potrebné znova obnoviť írsku národnú kultúru a prestať napodobňovať Angličanov v jazyku, v literatúre i v myslení. S cieľom znova etablovať írsku gaelčinu, unifikovať ju a prijať ako úradný jazyk na celom území Írska založil 1893 spolu s historikom a politikom Eoinnom MacNeillom (*1867, †1945) kultúrnu organizáciu Gaelská liga (An Conradh na Gaeilge). Dôležitým východiskom sa stalo dielo Literárna história Írska (A Literary History of Ireland, 1899), v ktorom Hyde spracoval literárnu históriu diel napísaných v írskej gaelčine, ako aj román Séadna (1904), v ktorom Peadar Ó Laoghaire (*1839, †1920) verne napodobnil živý munsterský dialekt (román mal byť učebným materiálom na výučbu írčiny). Gaelská liga sa veľmi rýchlo stala masovou osvetovou organizáciou. Zakladala jazykové krúžky (kurzy írčiny), divadelné spolky, usporadúvala hudobné a tanečné slávnosti, prostredníctvom ktorých sa usilovala o obnovu starých zvykov, spoluorganizovala hospodárske výstavy, čím napomáhala rozvoj národného priemyslu, ap. Podarilo sa jej zvýšiť status írskej gaelčiny, štandardizovať ju a vytvoriť podmienky na jej štúdium i na publikovanie existujúcej gaelskej literatúry v pôvodnom jazyku. Súbežne so snahou o obnovu írskeho jazyka vzniklo írske literárne hnutie na čele s básnikom W. B. Yeatsom, ktorého cieľom bolo obohacovať nové literárne diela napísané v angličtine o írsky folklór, legendy a tradície. Hnutie zdôrazňovalo hodnoty staršej írskej literatúry a vydávalo zbierky írskych ľudových príbehov i diela írskych autorov (→ írska literatúra). V tomto období sa rozvíjalo aj írske dramatické hnutie, ktoré sa zaslúžilo o vytvorenie bohatej tradície írskej drámy (1899 bolo v Dubline založené Írske literárne divadlo; → írske divadlo). Úsilie o obnovu írskej kultúry sa prejavilo aj vo výtvarnom umení v tzv. štýle keltského obrodenia (→ írske výtvarné umenie), v hudbe (→ írska hudba) a tanci (→ írsky tanec).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Írska renesancia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/irska-renesancia