Ippolitov-Ivanov, Michail Michailovič
Ippolitov-Ivanov, Michail Michailovič, 19. 11. 1859 Gatčina (v blízkosti Petrohradu) – 28. 1. 1935 Moskva — ruský skladateľ, dirigent a pedagóg. Ako dieťa spieval v zbore pri Chráme sv. Izáka v Petrohrade. R. 1882 ukončil štúdium kompozície u N. A. Rimského-Korsakova a dirigovania u Karla Julieviča Davydova (*1838, †1889) na petrohradskom konzervatóriu. R. 1879 – 80 spolupracoval s Mocnou hŕstkou. R. 1882 – 93 pôsobil v Tbilisi, kde sa zaslúžil o rozvoj gruzínskeho hudobného života a hudobného školstva, od 1893 v Moskve. R. 1895 – 1901 dirigent Ruskej zborovej spoločnosti, 1899 – 1906 moskovských súkromných operných divadiel Sávu I. Mamontova a Sergeja I. Zimina, 1925 – 35 Veľkého divadla. R. 1922 predseda Všeruskej spoločnosti spisovateľov a skladateľov. Bol činný aj pedagogicky, od 1893 profesor kompozície, harmónie a inštrumentácie, 1905 – 18 riaditeľ a 1919 – 22 rektor moskovského konzervatória, 1924 – 25 rektor gruzínskeho konzervatória v Tbilisi (jeho najvýznamnejším žiakom bol A. M. Balančivadze). Tvorba Ippolitova-Ivanova, ktorá sa motivicky opiera o ruské ľudové piesne, je charakteristická inštrumentálnou farebnosťou a originálnym asimilovaním melodických a rytmických prvkov kaukazskej a gruzínskej ľudovej hudby. Autor 6 opier (Ruth, 1887; Azra, 1890; Asia, 1900; Izmena, 1910; Ole iz Norlanda, 1916; Posledňaja barrikada, 1933), orchestrálnych skladieb Kaukazské skice (Kavkazskije eskizy, 1895), symfónie Karélia (1935), ktorou sa preslávil aj v zahraničí, ako aj symfonických básní, napr. Mcyri (1924), 1917 god (1919), a komornej i vokálno-inštrumentálnej hudby. Dokončil 3. dejstvo opery Ženba M. P. Musorgského. Autor teoretických prác Gruzínska ľudová pieseň a jej súčasný stav (Gruzinskaja narodnaja pesňa i jejo sovremennoje sostojanije, 1895), 50 rokov ruskej hudby v mojich spomienkach (50 let russkoj muzyki v moich vospominanijach, 1934) a i. Národný umelec Sovietskeho Ruska (1922).