iónske povstanie

iónske povstanie [jón-] — povstanie Iónov na západnom pobreží Malej Ázie proti perzskej nadvláde. Iniciatíva naň vzišla z Miléta, keď perzský kráľ Dareios I. Veľký povolal tyrana Histiaia do Sús a na jeho miesto dosadil jeho zaťa Aristagora. Histiaios, ktorý ťažko znášal pobyt v Súsach, poslal Aristagorovi výzvu na povstanie a ten vyhlásil v Miléte slobodnú vládu (500 alebo 499 pred n. l.). Podobne zareagovali aj ďalšie maloázijské iónske mestá a spoločne požiadali o pomoc krajanov v materskom Grécku, ktorú im však poskytli len Atény (20 lodí) a Eretria (5 lodí). Gréci prenikli do maloázijského vnútrozemia, napadli a vypálili Sardy (sídlo perzskej satrapie Lýdia), onedlho však utrpeli porážku od Peržanov pri Efeze (Aténčania sa po nej z Malej Ázie odplavili). R. 494 pred n. l. boli Ióni definitívne porazení v námornej bitke pri vtedajšom ostrove Ladé (dnes súčasť pevniny). Peržania dobyli a úplne zničili Milét a vypálili aj Apolónov chrám v neďalekej Didyme. Postihnuté boli viaceré maloázijské mestá, väčšina obrancov padla v boji, zajatci boli predaní do otroctva a obyvatelia, ktorí sa zachránili, sa presťahovali do iných oblastí. Pomoc povstaniu zo strany Atén a Eretrie využil perzský kráľ ako zámienku na vyslanie svojho vojska do Grécka (→ grécko-perzské vojny).