Iónia

Text hesla

Iónia [jó-] — historické územie v strednej časti západného pobrežia Malej Ázie (na území dnešného Turecka), ktoré na prelome 2. a 1. tisícročia pred n. l. osídlili Ióni prichádzajúci zo strednej časti Grécka (→ grécka kolonizácia). Viaceré sídla nadviazali na staršie minojské alebo mykénske osídlenie (Milét, Efez). V Iónii postupne vzniklo dvanásť mestských štátov, ktoré vytvorili politicko-náboženský zväzok. Patrili k nemu mestá Milét, Efez, Kolofón (medzi Smyrnou, t. j. dnešným İzmirom, a Efezom), Myos (asi 15 km severovýchodne od Miléta), Erythrai (na pobreží Egejského mora), Priéné, Lebedos (na mieste dnešnej lokality Ürkmez na pobreží Egejského mora na polostrove Kısık), Teos (asi 35 km juhozápadne od dnešného mesta İzmir), Klazomenai (Klazomény, dnes tur. Kilizman), Fókaia (dnes Foça) a ostrovy Chios a Samos. Spoločným kultovým centrom bol Paniónion (v pohorí Mykalé neďaleko mesta Priéné), kde bol chrám zasvätený Poseidónovi. V 8. – 6. stor. pred n. l. sa oblasť Iónie stala najprogresívnejšou v gréckom svete, vznikli tam iónska prírodná filozofia (Táles z Miléta, Anaximandros z Miléta, Anaximenés z Miléta, milétska škola), historiografia (Hérodotos) a geografia. Mestské štáty Iónie sa podieľali aj na druhej, tzv. veľkej gréckej kolonizácii (Milét údajne založil okolo 80 – 90 osád). V polovici 6. stor. pred n. l. sa Iónia dostala pod perzský vplyv, ktorému sa bránila iónskym povstaním. V 5. stor. pred n. l. sa iónske mestá stali členmi Aténskeho námorného spolku, neskôr sa opäť dostali pod perzský vplyv. Veľký kultúrny význam mala oblasť v helenistickom období a v období rímskej nadvlády.

Text hesla

Iónia [jó-] — historické územie v strednej časti západného pobrežia Malej Ázie (na území dnešného Turecka), ktoré na prelome 2. a 1. tisícročia pred n. l. osídlili Ióni prichádzajúci zo strednej časti Grécka (→ grécka kolonizácia). Viaceré sídla nadviazali na staršie minojské alebo mykénske osídlenie (Milét, Efez). V Iónii postupne vzniklo dvanásť mestských štátov, ktoré vytvorili politicko-náboženský zväzok. Patrili k nemu mestá Milét, Efez, Kolofón (medzi Smyrnou, t. j. dnešným İzmirom, a Efezom), Myos (asi 15 km severovýchodne od Miléta), Erythrai (na pobreží Egejského mora), Priéné, Lebedos (na mieste dnešnej lokality Ürkmez na pobreží Egejského mora na polostrove Kısık), Teos (asi 35 km juhozápadne od dnešného mesta İzmir), Klazomenai (Klazomény, dnes tur. Kilizman), Fókaia (dnes Foça) a ostrovy Chios a Samos. Spoločným kultovým centrom bol Paniónion (v pohorí Mykalé neďaleko mesta Priéné), kde bol chrám zasvätený Poseidónovi. V 8. – 6. stor. pred n. l. sa oblasť Iónie stala najprogresívnejšou v gréckom svete, vznikli tam iónska prírodná filozofia (Táles z Miléta, Anaximandros z Miléta, Anaximenés z Miléta, milétska škola), historiografia (Hérodotos) a geografia. Mestské štáty Iónie sa podieľali aj na druhej, tzv. veľkej gréckej kolonizácii (Milét údajne založil okolo 80 – 90 osád). V polovici 6. stor. pred n. l. sa Iónia dostala pod perzský vplyv, ktorému sa bránila iónskym povstaním. V 5. stor. pred n. l. sa iónske mestá stali členmi Aténskeho námorného spolku, neskôr sa opäť dostali pod perzský vplyv. Veľký kultúrny význam mala oblasť v helenistickom období a v období rímskej nadvlády.

Zverejnené v novembri 2013.

Iónia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-07-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ionia