Ióni

Text hesla

Ióni [jó-] — jeden z hlavných gréckych kmeňov v staroveku. Do Grécka prišli pravdepodobne okolo 1500 pred n. l., keď tam už boli usadení Achájci (najstaršia vrstva gréckeho osídlenia) a osídlili stredné časti Grécka (Atika s centrom v Aténach, Boiótia). Po zániku mykénskej kultúry osídľovali ostrovy v Egejskom mori (Eubója, Kyklady, Samos) a strednú časť západného pobrežia Malej Ázie, ktorá bola podľa nich nazvaná Iónia. Podľa mytológie bol prapredkom kmeňa Ión, syn Kreusy a Xutha, vnuk praotca všetkých Grékov Helléna. Podľa tradície sa iónske kmene delili na štyri rodové fyly: Geleontes, Hoplétes, Argadeis a Aigikoreis. V 8. – 6. stor. pred n. l. sa podieľali na rozsiahlej gréckej kolonizácii na severnom pobreží Egejského mora, na pobreží Čierneho mora a v Itálii. Územia osídlené Iónmi patrili k najprogresívnejšie sa vyvíjajúcim, pripisuje sa im vytvorenie základov gréckeho slovesného (próza a poézia) i výtvarného umenia (sochárstvo, vázové maliarstvo → grécke vázy, architektúra → iónsky stavebný kánon). Vrcholný rozvoj nastal počas vlády Perikla v Aténach (polovica 5. stor. pred n. l.) a potom v helenistickom období, keď sa atický dialekt gréčtiny (koiné) stal univerzálnym dorozumievacím jazykom gréckeho sveta.

Text hesla

Ióni [jó-] — jeden z hlavných gréckych kmeňov v staroveku. Do Grécka prišli pravdepodobne okolo 1500 pred n. l., keď tam už boli usadení Achájci (najstaršia vrstva gréckeho osídlenia) a osídlili stredné časti Grécka (Atika s centrom v Aténach, Boiótia). Po zániku mykénskej kultúry osídľovali ostrovy v Egejskom mori (Eubója, Kyklady, Samos) a strednú časť západného pobrežia Malej Ázie, ktorá bola podľa nich nazvaná Iónia. Podľa mytológie bol prapredkom kmeňa Ión, syn Kreusy a Xutha, vnuk praotca všetkých Grékov Helléna. Podľa tradície sa iónske kmene delili na štyri rodové fyly: Geleontes, Hoplétes, Argadeis a Aigikoreis. V 8. – 6. stor. pred n. l. sa podieľali na rozsiahlej gréckej kolonizácii na severnom pobreží Egejského mora, na pobreží Čierneho mora a v Itálii. Územia osídlené Iónmi patrili k najprogresívnejšie sa vyvíjajúcim, pripisuje sa im vytvorenie základov gréckeho slovesného (próza a poézia) i výtvarného umenia (sochárstvo, vázové maliarstvo → grécke vázy, architektúra → iónsky stavebný kánon). Vrcholný rozvoj nastal počas vlády Perikla v Aténach (polovica 5. stor. pred n. l.) a potom v helenistickom období, keď sa atický dialekt gréčtiny (koiné) stal univerzálnym dorozumievacím jazykom gréckeho sveta.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Ióni [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ioni