inštruktívna hudobná tvorba
Titulný list klavírnej školy J. N. Hummela
inštruktívna hudobná tvorba — hudobné kompozície napísané s pedagogickým zámerom.
Prvé školy nástrojovej hry vznikali v 18. a 19. stor. napr. pre flautu (Johann Joachim Quantz), klávesové nástroje (Johann Sebastian Bach, Carl Philipp Emanuel Bach) a husle (Leopold Mozart). Vývoj klavírnej pedagogiky výrazne ovplyvnil napr. aj bratislavský rodák Johann Nepomuk Hummel klavírnou školou Podrobný návod na hru na klavíri (Ausführliche Anweisung zum Pianofortespiel, 1828), ktorá patrí k najvýznamnejším prácam toho obdobia. Inštruktívne skladby sa v 19. stor. spájali do albumov, napr. pre mladých klaviristov (Robert Schumann, Piotr Iľjič Čajkovskij a i.), s didaktickým zámerom vznikali aj etudy, spevácke školy, hlasové cvičenia, zborové skladby, úpravy ľudových piesní, zjednodušené transkripcie a transpozície hudby všetkých štýlových období.
K najvýznamnejším svetovým dielam inštruktívnej hudobnej tvorby 20. stor. patria Das Schulwerk (Carl Orff, 1930 – 35), Mikrokozmos (Béla Bartók, 1926 – 39) a Ludus tonalis (Paul Hindemith, 1942). Zo slovenských skladateľov sa inštruktívnej hudobnej tvorbe venovali Eugen Suchoň, Dezider Kardoš, Július Kowalski, Juraj Hatrík, Igor Dibák a i., z českých autorov napr. Ilja Hurník.