inhibítor

inhibítor [lat.] — látka negatívne ovplyvňujúca konkrétny dej, brzdiaci faktor; chem. látka, ktorá zastavuje alebo výrazne spomaľuje chemickú reakciu alebo chemický proces. Rýchlo reaguje s medziproduktom reakcie alebo s aktívnym centrom katalyzátora, čím ich vyradí z ďalšej reakcie vedúcej k vzniku produktu, a tým sa príslušný proces zabrzdí. Ak je v reakčnom prostredí prítomný inhibítor reakcie, začiatok reakcie sa oneskorí, kým sa inhibítor nespotrebuje (inhibičný čas). Niektoré inhibítory sa v priebehu chemickej reakcie stále obnovujú vedľajšími reakciami, preto chemickú reakciu trvalo spomaľujú. Inhibítory sú špecifické pre daný druh chemickej reakcie. Efektívne pôsobia najmä pri reťazových radikálových reakciách a pri katalytických procesoch. Pri reťazovej radikálovej reakcii reakciou radikálu s inhibítorom nastáva terminácia (ukončenie) reakcie (→ inhibítor polymerizácie). Pri katalytických reakciách inhibítor deaktivuje katalyzátor vytvorením neaktívneho komplexu pri homogénnej katalýze alebo naviazaním sa na aktívne centrum katalyzátora pri heterogénnej katalýze.

Inhibítory korózie pôsobia rozličným mechanizmom, napr. menia vlastnosti povrchu kovu adsorpciou alebo s ním chemicky reagujú, a tým ho pasivujú. K najčastejšie používaným inhibítorom korózie patria uhličitan vápenatý (používa sa pri úprave vody, na povrchu potrubí vytvára železito-vápenaté vrstvy), dusitany (dusitan sodný a dusitan dicyklohexylamónia používané na ochranu železa a ocelí, napr. dusitan sodný na ochranu ropovodných potrubí), chrómany (chróman sodný na ochranu klimatizačných a chladiacich zariadení) a karboxylové kyseliny s dlhým alifatickým reťazcom (na povrchu kovov vytvárajú hydrofóbny film). V praxi sa zlúčeniny inhibujúce nežiaduce oxidačné reakcie surovín i produktov nazývajú antioxidanty. Látky, ktoré spomaľujú chemické reakcie zmenou fyzikálnochemických vlastností reakčného prostredia (pH, permitivita a i.), nie sú inhibítormi.