indočínska vojna
indočínska vojna — dva vojenské konflikty na území Indočíny.
Príčinou prvej indočínskej vojny (aj francúzsko-vietnamská vojna; 1946 – 54) medzi Francúzskom a Vietnamskou demokratickou republikou (Viet nam dan chu cong hoa, VDR), resp. širokou koalíciou vietnamských národnooslobodzovacích síl (Liga nezávislosti Vietnamu, Viet Minh, založená 1941 pôvodne s cieľom bojovať proti japonskej okupácii) vedenou komunistami na čele s Ho Či Minom a podporovanou laoským hnutím odporu Slobodný Laos (Lao Issara), ako aj kambodžským hnutím Slobodní Khméri (Khmer Issarak) bolo úsilie Francúzska po druhej svetovej vojne o opätovné nastolenie koloniálnej vlády v Indočíne.
Krátko po vyhlásení VDR (2. septembra 1945) sa 6. septembra vylodili v Saigone (dnes Hočiminovo Mesto) v južnom Vietname prvé francúzske jednotky, súčasne severný Vietnam obsadili čínske (čankajškovské) vojská, ktoré sa však čoskoro stiahli. Odchod čínskych vojsk bol výsledkom zmluvy uzatvorenej 6. marca 1946 medzi predsedom vietnamskej vlády Ho Či Minom a hlavným predstaviteľom Francúzov vo Vietname Jeanom Saintenym, podľa ktorej Ho Či Min súhlasil s návratom Francúzov do Vietnamu výmenou za odvolanie Čankajškovej armády a Francúzsko uznalo Vietnam za nezávislý štát v rámci Francúzskej únie (VDR bola oprávnená prijímať rozhodnutia týkajúce sa vnútorných záležitostí krajiny, zahraničná politika, obrana a obchod ostali v rukách Francúzska). Následne Francúzi rozmiestnili svoje vojská v severnom Vietname (6. marca 1946 sa vylodili v Hajfongu a 18. marca vstúpili do Hanoja). Ďalšie neúspešné rokovania však zvyšovali v krajine napätie, ktoré vyústilo do dvoch incidentov považovaných za začiatok prvej indočínskej vojny.
Prestrelky medzi francúzskymi a vietnamskými vojakmi pre právo kontroly nad colnými úradmi viedli 20. novembra 1946 k ostreľovaniu Hajfongu francúzskym krížnikom Suffren, výsledkom čoho bolo zničenie časti mesta a veľký počet mŕtvych z radov civilného obyvateľstva, 19. decembra 1946 jednotky Viet Minhu zničili mestskú elektráreň v Hanoji, pričom bolo zabitých niekoľko francúzskych vojakov. Následne začali Francúzi ostreľovať Hanoj a prehľadávať mesto s cieľom zatknúť Ho Či Mina, ktorý však ušiel a v blízkosti Hanoja založil v džungli partizánsku základňu; komunistická vietnamská armáda (Viet Minh) pod vedením Ho Či Mina a jej hlavného veliteľa, generála Vo Nguyen Giapa, bola veľmi zle vyzbrojená, a preto zvolila stratégiu partizánskeho boja. V období začínajúcej sa studenej vojny ako súčasti globálneho konfliktu medzi Východom a Západom (resp. ZSSR a USA) sa Francúzsko rozhodlo prezentovať vojnu vo Vietname ako boj medzi nezávislým Vietnamom a komunistami (nie ako vojnu o kolóniu). Preto na základe dohody podpísanej 8. marca 1949 medzi Francúzskom a bývalým cisárom Bao Daiom bol v marci 1949 v Saigone ako súčasť Francúzskej únie vyhlásený tzv. Vietnamský štát (Quoc gia Viet Nam) na čele s Bao Daiom. V januári 1950 bola VDR oficiálne uznaná Čínou a ZSSR, ktorí ju začali podporovať vojensky i ekonomicky (zbrane, výcvik veliteľov, potraviny, lieky a pod.), vo februári 1950 USA uznali tzv. Vietnamský štát (poskytli Francúzsku finančnú pomoc, koncom 1954 už financovali takmer 80 % francúzskych vojenských výdavkov v Indočíne a v máji 1954 aj priamu vojenskú pomoc).
Prvá indočínska vojna prebiehala takmer súčasne s kórejskou vojnou (začala sa 25. júna 1950 vpádom severokórejských vojsk do Kórejskej republiky), a tak sa obidve vojny stali vojnami o udržanie, resp. rozšírenie sféry vplyvu medzi dvoma superveľmocami – USA a ZSSR. Vďaka pomoci poskytovanej zo strany Číny a ZSSR zmenil Viet Minh stratégiu, jeho veliteľ, generál Vo Nguyen Giap, sa rozhodol pre otvorený boj a 16. septembra – 2. novembra 1950 uskutočnil ofenzívu v oblasti severného Vietnamu, následkom ktorej koncom januára 1951 stratili Francúzi kontrolu nad väčšinou severozápadného Vietnamu. V ďalších troch ofenzívach Viet Minhu v delte Červenej rieky (Song Hong) 13. januára – 29. mája 1951 však Viet Minh utrpel veľké straty. V roku 1952 sa boje rozšírili aj do Laosu a Kambodže, vo Vietname sa sústredili do hôr pri hranici s Čínou (Viet Bac), kde mali komunisti najsilnejšie zázemie. Keďže vojna Francúzsko finančne vyčerpávala a aj tam narastal odpor proti nej, rozhodlo sa francúzske velenie na čele s generálom Henrim Eugènom Navarrom prinútiť Viet Minh k otvorenému konfliktu v horách v blízkosti hraníc s Laosom a Čínou pri dedine Dien Bien Phu, ktorú francúzski výsadkári obsadili 20. novembra 1953 a vybudovali tam pevnosť (vojenský materiál i vojaci sa dopravovali letecky). Viet Minh pevnosť obkľúčil a 13. marca 1954 začal útok. Boje sa skončili totálnou porážkou francúzskej armády, ktorá 7. mája 1954 kapitulovala. Značné straty na francúzskej strane (z 15 094 francúzskych obrancov dediny Dien Bien Phu sa podarilo ujsť len 73 vojakom, 10-tisíc prevažne ranených bolo zajatých) urýchlili podpis dohôd na Ženevskej konferencii o Kórei a Indočíne (26. apríla – 21. júla 1954) o podmienkach prímeria (21. júl 1954 sa považuje za koniec prvej indočínskej vojny) a povojnového usporiadania Indočíny. Kambodža (nezávislosť vyhlásila 9. novembra 1953) a Laos boli uznané za nezávislé štáty, Vietnam bol demarkačnou líniou pozdĺž 17. rovnobežky rozdelený na komunistický Severný (Vietnamská demokratická republika, hlavné mesto Hanoj) a nekomunistický Južný (Republika Vietnam, hlavné mesto Saigon). Vývoj v obidvoch častiach Vietnamu sa uberal odlišným spôsobom, pomery však boli naďalej nestabilné. Severovietnamský prezident Ho Či Min (podporovaný ZSSR a Čínou) sa usiloval o zjednotenie Vietnamu pod komunistickou vládou a podporoval hnutie odporu proti diktátorskému protikomunistickému režimu juhovietnamského prezidenta Ngo Dinh Diema podporovaného USA. To viedlo v Južnom Vietname k občianskej vojne (1960 bol založený Front národného oslobodenia, Viet Kong, čo USA považovali za ohrozenie svojich záujmov) a napokon k otvorenej intervencii USA, ktoré 2. marca 1965 začali bombardovať Severný Vietnam a 8. marca sa v Da Nangu v Južnom Vietname vylodili prvé americké vojenské jednotky. Tým sa začala druhá indočínska vojna, známejšia ako vietnamská vojna.