An Duong Vuong [zu-], vlastným menom Thuc Phan, 278 – 207 pred n. l. — vietnamský kráľ (258 – 207 pred n. l.). Vodca kmeňov Tay Au, obyvateľstva žijúceho v oblasti južnej Číny a na severozápade Vietnamu. R. 258 pred n. l. porazil posledného kráľa dynastie Hung, ktorá vládla na území štátu Van Lang (2. tisícročie – 3. stor. pred n. l.), a utvoril kráľovstvo Au Lac. Na jeho príkaz v Co Loa vybudované hlavné mesto s mohutným opevnením, po jeho dobytí (207 pred n. l.) čínskou armádou, spáchal samovraždu.

Hanoj, vietnamsky Ha Nôi — hlavné mesto Vietnamu v severnej časti krajiny na začiatku úrodnej delty Červenej rieky; 3,442 mil. obyvateľov (2. najväčšie mesto štátu, po Hočiminovom Meste), aglomerácia 6,400 mil. obyvateľov (2016). Pozostáva zo 7 mestských rajónov a z 5 prímestských štvrtí. Historická časť mesta sa rozkladá na pravom brehu Červenej rieky, priemyselné štvrte sú situované na ľavom brehu. Politické, hospodárske, vedecké a kultúrne stredisko štátu. Priemysel strojársky, kovoobrábací, chemický, farmaceutický, gumársky, elektrotechnický, textilný (bavlnársky, hodvábnický), potravinársky (lúparne ryže, pivovary, spracovanie ovocia a zeleniny), tabakový, papiernický, drevársky (zápalkáreň), železničné dielne; remeslá (výrobky z laku, slonoviny, bambusu). Významná dopravná križovatka, riečny prístav, medzinárodné letisko. V blízkosti ťažba fosfátov.

Oblasť dolného toku Červenej rieky bola osídlená už v predhistorickom období. V období čínskej nadvlády sa v blízkosti centra dnešného hlavného mesta nachádzali rezidencie čínskych hodnostárov. Aglomerácii, ktorá v ich okolí vznikla, udelil 1010 kráľ Ly Thai To, zakladateľ dynastie Ly, štatút hlavného mesta kráľovstva Dai Viet, nazvaného Thang Long (Vzlietajúci drak; na počesť Zlatého draka, ktorý sa tam podľa legendy panovníkovi zjavil). V 11. – 14. stor. bol Thang Long nepretržite hlavným mestom panovníkov dynastií Neskorých Ly a Tran. V tomto období sa vyvinula aj tradičná architektúra mesta. Keď sa 1399 hlavným mestom novej dynastie Ho stalo sídelné centrum Tay Do (čiže Západné hlavné mesto) v provincii Thanh Hoa, Thang Longu bol udelený štatút Východného hlavného mesta Dong Do (do 1802). V 15. – 18. stor. sa poloha hlavného mesta nemenila, niekoľkokrát sa však zmenil jeho názov: na zač. 15. stor. sa nazývalo Dong Quan (provinčné centrum pod čínskou nadvládou dynastie Ming), od 1430 Dong Kinh (odtiaľ názov Tonkin), v 16. – 17. stor. v zápisoch prvých Európanov, ktorí mesto navštívili, Ke Cho (čiže Trhovisko). Na oficiálnych administratívnych mapách sa rezidencia panovníkov dynastií Le, Mac a Trinh značila ako mestský okruh Phung Thien, ktorý bol súčasťou mestských štvrtí Tho Xuong a Quang Duc. R. 1592 panovník Trinh Tung prikázal zbúrať múry mestského opevnenia, no 1749 na príkaz panovníka Trinh Doanha bolo opevnenie znovuvybudované a pevnosť dostala nový názov Dai Do. R. 1802 panovník Gia Long (Nguyen Phuc Anh), zakladateľ dynastie Nguyen, preniesol hlavné mesto do Hue a 1831 nasledujúci panovník Minh Mang prikázal premenovať Thang Long na provinčné centrum Hanoj. R. 1873 a 1882 bol dobytý Francúzmi, 1888 sa stal centrom francúzskeho protektorátu Tonkin a 1900 rezidenciou generálneho guvernéra Francúzskej Indočíny. R. 1940 – 46 obsadený Japoncami. R. 1945 vyhlásil Ho Či Min v Hanoji Vietnamskú demokratickú republiku (Severný Vietnam) a Hanoj sa stal jej hlavným mestom, hoci 1947 – 54 bol okupovaný Francúzmi a Hočiminova vláda bola evakuovaná, od 1976 je hlavným mestom zjednoteného Vietnamu (Vietnamská socialistická republika). Mesto bolo viackrát ťažko poškodené najmä počas druhej fázy vietnamskej vojny bombovými útokmi amerického letectva (1966, a najmä 1972, keď bolo zničených niekoľko mestských štvrtí). Stavebné pamiatky: vykopávky Zakázaného mesta (Cam Thanh; 11. – 14. stor.; palácový komplex, v ktorom žil imperátor s rodinou) a Imperátorského mesta (Hoang Thanh, 11. – 14. stor.; vonkajšia časť Zakázaného mesta, v ktorom žili úradníci, nachádzali sa tam kasárne a i.), Pagoda na jednom stĺpe (Chua Mot cot; pol. 11. stor., niekoľkokrát zničená a obnovená, naposledy 1955), Chrám literatúry (Van mieu; 14. stor., dnešný vzhľad je z konca 18. stor.), obradný palác panovníkov dynastie Le (Dien Kinh Thien; 15. stor.), 36 starobylých mestských štvrtí, Hanojská pevnosť (1805), most Long Bien (1902; A. G. Eiffel), Veľké divadlo (1911), Hočiminovo mauzóleum (1975) a i. Viaceré vysoké školy (napr. Hanojská univerzita založená 1907) a vedeckovýskumné ústavy, divadlá, múzeá. Botanická záhrada.

Ho — vietnamská dynastia vládnuca 1400 – 07. Jej zakladateľom bol Ho Quy Ly (*1336, †1410), vysoký úradník na dvore predchádzajúcej dynastie Tran, vzdelaný konfucián (napísal zbierku básní), v neskorších historických komentároch však opísaný ako uzurpátor. Druhým a zároveň posledným panovníkom bol jeho syn Ho Han Thuong (†1407). Vládcovia Ho sa pokúsili zásadne modernizovať krajinu, zmenili systém daní, zaviedli papierové peniaze, reorganizovali armádu a zaviedli strelné zbrane. Pri úradníckych skúškach vyžadovali okrem klasických konfuciánskych kníh aj praktické znalosti z matematiky, hospodárstva a riadenia štátu. Reformy však vyvolali nespokojnosť obyvateľstva a občianske nepokoje, ktoré využila čínska dynastia Ming na inváziu a následnú, 21 rokov trvajúcu okupáciu Vietnamu (→ Dai Viet).

Hoa Lu — archeologická lokalita v severnom Vietname v provincii Ninh Binh asi 65 km južne od Hanoja. Pôvodne nové hlavné mesto samostatného vietskeho štátu Dai Co Viet (→ Dai Viet) vzniklo na mieste staršej osady Hoa Lu. V roku 968 bolo prestavané na pevnosť vietskym panovníkom Dinh Bo Linhom (Dinh Tien Hoang), reprezentovalo sídelné mesto nezávislých vietskych dynastií Dinh (968 – 979) a Raná Le (980 – 1009). V lokalite sa zachovala pevnosť s hradbami (10. stor.), kamenný stĺp s buddhistickými sútrami (10. stor.), rodové chrámy vietskych dynastií Dinh a Le (10. – 11. stor.) a mauzóleum Dinh Bo Linha (15. stor.). Na počesť kráľa Dinh Bo Linha sa v meste každoročne koná festival Truong Yen.

Ho Či Min, Ho Chi Ming, vietnamsky Ho Chi Minh, vlastným menom Nguyen Sinh Cung, 19. 5. 1890 Kim Lien, provincia Nghe An – 2. 9. 1969 Hanoj — vietnamský politik. Pochádzal z rodiny konfuciánskeho učenca (podľa konfuciánskej tradície mu rodičia po dosiahnutí školského veku dali meno Nguyen Tat Thanh). Po skončení gymnázia v Hue učil na základnej škole. R. 1911 odišiel do Európy (pravdepodobne ako kuchár na lodi). Biografické údaje o jeho pôsobení v nasledujúcom období sú nejednotné, pretože používal množstvo mien a literárnych pseudonymov. Istý čas žil v USA, Londýne a Paríži (tam používal pseudonym Nguyen Ai Quoc). Od 1919 (podľa niektorých údajov už od 1917) žil opäť vo Francúzsku, kde sa oboznámil s myšlienkami komunizmu, pripojil sa k Socialistickej strane a po jej rozštiepení sa stal spoluzakladateľom Francúzskej komunistickej strany (1920). V snahe dosiahnuť nezávislosť Vietnamu sa prostredníctvom petície vypracovanej ním založeným Združením annamských vlastencov (Association des patriotes annamites) pokúsil predložiť na mierových rokovaniach vo Versailles návrh nového politického usporiadania Indočíny. Podieľal sa na vydávaní novín Le Paria (Vydedenec) a i. aktivitách, neskôr boli pod jeho vedením vydané prvé noviny vo vietnamčine Thanh nien (Mládež). R. 1923 bol z Francúzska vypovedaný, žil v Moskve, kde si zvolil pseudonym Ho Či Min (doslovne ten, ktorý učí, osvecuje), od 1925 na rôznych miestach v Číne, Thajsku a v Európe, dvakrát bol väznený (1931 – 33 Hongkong, 1942 Kanton). R. 1925 sa stal spoluzakladateľom Komunistickej strany Indočíny. Od 1934 žil opäť v Moskve. R. 1940 sa vrátil do Vietnamu, kde 1941 spoluzaložil politickú a vojenskú organizáciu Viet Minh (Liga nezávislosti Vietnamu), ktorej cieľom bolo bojovať proti japonskej okupácii a prostredníctvom ktorej viedol augustovú revolúciu (1945). Zostavil text Vyhlásenia nezávislosti Vietnamu (1945) a v marci 1946 bol zvolený za predsedu vlády Vietnamskej demokratickej republiky (vo funkcii do 1955). Po vylodení francúzskych vojsk (v septembri 1945) bol v marci 1946 nútený súhlasiť s návratom Francúzov do Vietnamu výmenou za odvolanie Čankajškovej armády, ktorá obsadila sev. Vietnam. R. 1951 sa stal predsedom a generálnym tajomníkom Vietnamskej strany pracujúcich (komunistickej strany), ktorá nadviazala na prácu svojej predchodkyne, Komunistickej strany Indočíny. Počas prvej indočínskej vojny (1946 – 54) viedol spolu s Vo Nguyen Giapom partizánsku vojnu proti Francúzom až do víťazstva pri Điên Biên Phu (Dien Bien Phu) v máji 1954. Po Ženevskej konferencii o Kórei a Indočíne (26. 4. – 21. 7. 1954), ktorej výsledkom bolo rozdelenie Vietnamu na sev. a juž. časť, bol 1955 zvolený za prezidenta sev. Vietnamu (Vietnamskej demokratickej republiky, vo funkcii bol do svojej smrti 1969). V nasledujúcich rokoch so širokou pomocou Zväzu sovietskych socialistických republiík a krajín východného bloku presadzoval plánované hospodárstvo podľa vzoru tzv. ľudových demokracií (radikálne znárodňovanie, pozemkové reformy, industrializácia). Ako vedúca osobnosť národnooslobodzovacieho hnutia proti Francúzsku a Japonsku pokračoval aj v 60. rokoch 20. stor. a počas vietnamskej vojny v boji za zjednotenie Vietnamu pod komunistickou vládou. Venoval sa aj poézii, písal básne v klasickej čínštine, autor neskôr vydanej zbierky Denník z väzenia (Nhat ky trong tu, 1964). Pochovaný je vo vlastnom mauzóleu v Hanoji na námestí Ba Dinh. Hoci sám vyznával jednoduchý životný štýl, skromnosť a askézu, stal sa už počas života predmetom uctievania (v mnohých chrámoch a svätyniach sa Vietnamci dodnes klaňajú jeho duchu ako hlavnému štátnemu duchovi-ochrancovi). Stal sa symbolom boja proti USA a Američanmi podporovanému režimu v juž. Vietname. Podľa neho bola nazvaná sieť ciest a chodníkov, ktorými boli počas vietnamskej vojny zásobované severovietnamské vojenské jednotky bojujúce v juž. Vietname (tzv. Hočiminov chodník). Po zjednotení krajiny 1976 bolo býv. hlavné mesto juž. Vietnamu Saigon premenované na Hočiminovo Mesto.

Ho Chi Minh → Ho Či Min