incidencia

incidencia [lat.] — 1. lek. všeobecný ukazovateľ chorobnosti udávajúci počet nových prípadov ochorení za určitý čas v sledovanej populácii (absolútna incidencia) alebo počet nových prípadov v pomere k priemernému počtu exponovaných osôb (relatívna incidencia). Incidencia charakterizuje dynamiku vývoja epidemického procesu;

2. mat. zjednotenie symetrických binárnych relácií \(I_1\subset B\times B\), \(\ I_2\subset B\times P\), \(I_3\subset B\times R\), \(I_4\subset P\times P\), \(I_5\subset P\times R\), \(I_6\subset R\times R\) definovaných medzi množinou bodov \(B\), množinou priamok \(P\) a množinou rovín \(R\) priestoru. Relácie \(I_1\), \(I_4\) a \(I_6\) tvoria základné rovnosti na množinách \(B\), \(P\) a \(R\). Zápis \((A, p)\in I_2\) (t. j. bod \(A\) inciduje s priamkou \(p\) a symetricky priamka \(p\) inciduje s bodom \(A\)) znamená reláciu vyjadrujúcu, že bod leží na priamke a priamka prechádza bodom. Analogické slovné spojenia vyjadrujú relácie \(I_3\) a \(I_5\). V syntetickej geometrii (teoretická podoba školskej geometrie) incidenciu nemožno definovať, len opísať jej vlastnosti axiómami incidencie.