implantát

implantát [lat.] —

1. farmakol. lieková forma umožňujúca podanie liečiva v mieste účinku. Aplikuje sa pod kožu, vnútrosvalovo alebo vnútrožilovo (priamo na miesto pôsobenia alebo do krvného obehu). Použitím implantátu sa dosahuje jeho plynulé, predĺžené alebo riadené uvoľňovanie a znížený výskyt nežiaducich účinkov. Vo forme implantátu možno dodať liečivo aj na miesta, ktoré sú inými spôsobmi aplikácie ťažko dostupné. Implantáty sa delia na vstrebateľné, obsahujúce okrem liečiva aj biologicky odbúrateľné pomocné látky (nosiče), a nevstrebateľné, ktoré slúžia výhradne na transport liečiva a po jeho vyčerpaní sa musia z organizmu odstrániť;

2. lek. cudzorodé teleso, ktorého cieľom je nahradiť stratenú, nefungujúcu alebo nedostatočnú biologickú štruktúru (orgán, časť tela, tkanivo). Implantáty sa zhotovujú zo špeciálnych biomateriálov, ktoré sa vyrábajú z kovov, keramiky (→ biokompatibilná keramika) alebo z polymérnych organických látok, pričom je veľmi dôležitá biokompatibilita používaných materiálov. Niektoré implantáty obsahujú elektroniku a mikroprocesory, napr. kochleárny implantát a kardiostimulátor. V súčasnosti sa implantáty využívajú najmä v zubnom lekárstve (zubný implantát), v ortopédii (kĺbové implantáty), v plastickej a estetickej chirurgii (prsné implantáty, bradové implantáty, kožné výplňové implantáty), v kardiochirurgii (implantáty srdcových chlopní), ale aj v gynekológii (podkožný antikoncepčný implantát) a urológii (penilný implantát, testikulárny implantát).