absces [lat.], abscessus, hľuza — dutina vyplnená nahromadeným hnisom. Absces býva spojený s celkovými príznakmi infekcie organizmu (s vysokou teplotou, triaškami, slabosťou, malátnosťou a nechutenstvom), ktoré závisia od jeho veľkosti a umiestnenia. Môže sa vyskytnúť vo všetkých častiach ľudského organizmu, od kože až po vnútorné orgány.

Absces mozgu vzniká opuzdrením mozgového tkaniva rozpadnutého po neohraničenom hnisavom zápale. Infekcia môže byť do mozgu zanesená priamo pri prenikajúcich poraneniach mozgu (priamym šírením napr. z hnisavého procesu prinosových dutín alebo stredného ucha) alebo krvnou cestou zo vzdialeného hnisavého ložiska, najmä z pľúc. Absces pľúc vzniká najčastejšie ako komplikácia zápalu pľúc u starších pacientov s poruchou imunity. Absces pečene vzniká následkom zápalov žlčových ciest, po úrazoch, zriedkavo krvnou cestou.

Liečba je zvyčajne chirurgická (vypustenie hnisu a odstránenie puzdra), okrem toho je nevyhnutné podávať antibiotiká.

abscessus → absces

adenotómia [gr.], adenotomia — chirurgické odstránenie hltanovej mandle. Jej zväčšenie spôsobuje zmeny hlasu a môže prekážať pri dýchaní.

adhézia [lat.] — 1. → priľnavosť; 2. lek. → zrast.

adrenalectomia [-lek-] → adrenalektómia

adrenalektómia [lat. + gr.], aj epinefrektómia, adrenalectomia — chirurgické odstránenie nadobličky najčastejšie pre výskyt nádoru. Robí sa cez rez na bruchu alebo v driekovej oblasti, prípadne laparoskopicky. Ak sú postihnuté obidve nadobličky, časť jednej sa vždy ponecháva.

achalasia [-lázia] → achalázia

achalázia [gr.], achalasia — funkčná porucha svaloviny, pri ktorej dochádza k zúženiu dolnej časti pažeráka pred prechodom do žalúdka (kardiospazmus, aperistaltika). Potrava sa najprv s ťažkosťami, neskôr vôbec nedostáva z pažeráka do žalúdka a pažerák sa postupne rozširuje. V začiatočnej fáze ochorenia pacient nemôže jesť tuhú potravu, občas vracia (pri plne rozvinutej chorobe po každom jedle) a chudne. Achalázia sa môže liečiť v začiatkoch rozširovaním pažeráka (pomocou gastroskopu, sond, nafukovacích balónikov), v pokročilom štádiu operáciou, ktorá sa robí prístupom cez brucho alebo hrudník. V niektorých prípadoch je možné urobiť operáciu laparoskopicky.

alloplastica [-ka; gr.] → aloplastika

allotransplantatio [-ció] → alotransplantácia

aloplastika [gr.], alloplastica — zaužívaný, terminologicky nesprávny názov operácií, pri ktorých sa do ľudského tela dáva plastická látka (najčastejšie sú to protézy bedrového kĺbu).

alotransplantácia [gr. + lat.], allotransplantatio — prenos orgánu alebo tkaniva od geneticky odlišného darcu príjemcovi toho istého biologického druhu.

amélia [gr.], amelia — lek. vrodené nevyvinutie jednej (prípadne len časti) alebo viacerých končatín. Často sa pripájajú i ďalšie vývinové chyby.

amelus [gr.] — lek. plod, ktorému chýbajú všetky štyri končatiny.

amputácia [gr.], amputatio — lek. odstránenie časti alebo celého orgánu tela. Môže nastať spontánne (samovoľne), napr. pri omrzlinách 3. stupňa alebo pri popáleninách 4. stupňa dochádza k úplnému odumretiu koncových častí tváre (nos), rúk alebo nôh (prsty), ktoré potom samovoľne odpadnú. Chirurgická amputácia sa vzťahuje prevažne na odstraňovanie končatín; dôvodmi na amputáciu sú najčastejšie nedokrvenie končatín pri ateroskleróze (→ artérioskleróza) alebo pri diabetickej nohe (→ cukrovka), úrazy a nádory. Robí sa na rôznych úrovniach tak, aby bol kýpeť dobre prekrvený, funkčný a aby sa dala primodelovať vhodná protéza.

amputatio [-cijó] → amputácia

anaesthesia [anestézia] → anestézia

analgesia [-zia] → analgézia

analgézia [gr.], analgesia — lek. tlmenie bolesti, najčastejšie liekmi podávanými ústami a injekčne, u malých detí aj nálevom do konečníka.

anastomosis [-zis] → anastomóza

anastomóza [gr.], anastomosis —

1. anat. prirodzená spojka medzi dvoma cievami, prípadne nervmi;

2. bot. spojenie dvoch alebo viacerých žíl na liste rastliny do jednej;

3. lek. spojenie dvoch dutých orgánov šitím rukou alebo mechanicky svorkovačom (stapler). V brušnej dutine sa najčastejšie spája pažerák so žalúdkom, žalúdok s dvanástnikom alebo s črevom, tenké črevo s tenkým alebo s hrubým črevom ap. Anastomózou sa nazýva aj zošitie ciev.

anestézia [gr.], anaesthesia — lek. odstránenie vnímania bolesti, ale aj strachu počas operácie alebo diagnostickej procedúry. Celková anestézia (narkóza) sa vyvoláva vdychovaním plynov (inhalačná anestézia) alebo vnútrožilovo (intravenózna anestézia). Pri inhalačnej anestézii sa v minulosti používali najmä éter a chloroform (mali množstvo vedľajších, nepriaznivých účinkov), dnes sa používa oxid dusný (rajský plyn), halotán, fluotan. Vnútrožilová anestézia sa využíva ako úvod do inhalačnej anestézie (ak má narkotikum podávané do žily krátkodobý účinok). Pri niektorých operáciách (najmä v brušnej dutine) je nutné dosiahnuť aj uvoľnenie svalstva podávaním myorelaxancií. Po skončení anestézie sa ich účinok ruší podávaním liekov s opačným účinkom. Na malé operácie a vyšetrovacie postupy sa používa miestna (lokálna) anestézia (znecitlivenie), na ktorú sa využívajú látky odvodené od kokaínu. Rozlišuje sa povrchová (znecitlivenie slizníc ústnej dutiny a hrtana pri vyšetrení žalúdka alebo priedušiek), miestna (napúšťanie okolia rany anestetikom) alebo zvodová (spinálna a epidurálna) anestézia, anestézia nervov zásobujúcich určitú oblasť, napr. obstrek čeľustného nervu pri extrakcii zubov.

anestéziologicko-resuscitačné oddelenie, ARO — nemocničné oddelenie, ktoré zabezpečuje anestéziu pacientov pri operáciách a resuscitačnú starostlivosť o kriticky chorých. Malo by byť zriadené v každej nemocnici.

angiografia [gr.] — vyšetrovacia metóda znázorňujúca pomocou röntgenového prístroja cievy, do ktorých sa vstrekla kontrastná látka. Robí sa priamym napichnutím na povrchu prebiehajúcej cievy alebo zavedením cievky zo vzdialeného miesta (Seldingerova metóda). Rozlišuje sa artériografia, aortografia, venografia a lymfangiografia. Pri zobrazení krvných ciev mozgu (mozgová angiografia) sa kontrastná látka vstrekuje do tepny zásobujúcej mozog, na angiogramoch sa zisťuje priebeh a svetlosť ciev. Mozgová angiografia umožňuje zistiť chorobné zúženie alebo uzáver tepny, tepnovú vydutinu, malformáciu krvných ciev mozgu alebo zobrazenie ciev vyživujúcich mozgový nádor.

antisepsa [gr.], antisepsis — súbor postupov a opatrení s cieľom odstrániť všetky choroboplodné mikroorganizmy a látky z povrchu kože, slizníc a tkanív, ktoré môžu spôsobovať zlé hojenie rán. Antisepsou sa dosahuje základná podmienka chirurgickej práce – asepsa. Metóda antisepsy bola vypracovaná v 19. storočí britským lekárom J. Listerom. V minulosti sa používali len dezinfekčné prostriedky (→ antiseptiká), v súčasnosti majú lekári k dispozícii veľké množstvo chemických aj fyzikálnych spôsobov dezinfekcie.

antisepsis [gr.] → antisepsa

apendektómia [lat. + gr.], appendectomia — chirurgické odstránenie červovitého prívesku z dôvodu jeho akútneho alebo chronického zápalu (tzv. zápal slepého čreva), zriedkavo pre nádory. Robí sa operačne cez krátky rez v pravom podbrušku. Ak je priebeh apendektómie bez komplikácií, pacient odchádza domov zvyčajne 5 dní po operácii. V súčasnosti sa veľká časť apendektómií robí laparoskopicky, v týchto prípadoch pacient odchádza z nemocnice na druhý deň po operácii.

apotyflitída [gr.] — lek. zastaraný, dnes nepoužívaný názov akútneho zápalu červovitého prívesku.

appendectomia [-kto-] → apendektómia

ARO → anestéziologicko-resuscitačné oddelenie

artériografia [gr.] — vyšetrovacia metóda znázorňujúca pomocou röntgenového prístroja tepny po vstreknutí kontrastnej látky.

atónia [gr.], atonia — znížené napätie svalstva. Nastáva po úrazoch a ochoreniach svalstva, ale aj pri dlhodobej nehybnosti pacienta. Pretože dlhotrvajúca atónia môže vyústiť do ubúdania svalovej hmoty (atrofia), treba každodenne cvičiť (rehabilitácia).

atresia → atrézia

atrézia [gr.], atresia — vrodená chyba, pri ktorej sa časť dutého orgánu ľudského tela vôbec nevyvinula alebo sa vyvinula len čiastočne. Atrézie sa vyskytujú na žlčových cestách, na močovo-pohlavných orgánoch, ale aj na vývodoch slzných alebo slinných žliaz; najčastejšie však býva postihnutý tráviaci trakt, v ktorom môže chýbať časť pažeráka, dvanástnika, čreva alebo konečníka.

Buergerova choroba, Winiwarterova-Buergerova choroba, obliterujúca trombangiitída, obliterujúca endarteriitída, thrombangiitis obliterans, endarteriitis obliterans — zápalové ochorenie tepien (najmä tepny dolných a horných končatín a mozgu) vedúce k ich upchatiu s následným nedokrvením orgánov. Postihuje prevažne mladších mužov fajčiarov. Nazvaná podľa amerického lekára Lea Buergera (*1879, †1943), ktorý ju opísal v časopise American Journal of Medicine, a podľa rakúskeho lekára Alexandra von Winiwartera (*1848, †1917).

catgut [ketgat; keltské jazyky > angl.] → katgut

caverna [ka-; lat.] → kaverna

cirkumdukcia [lat.] — krúživý pohyb v kĺbe (napr. dolnej končatiny).

congelatio [kon- -ció; lat.] —

1. → omrzlina;

2. → zmrznutie.

cystektómia [gr.] —

1. operačné odstránenie cysty;

2. chirurgické odstránenie močového mechúra. Takmer výhradným dôvodom na rozsiahly operačný zákrok sú nádory močového mechúra. Po operácii sa močovody všívajú do izolovanej kľučky tenkého čreva, ktorá sa vyvedie cez prednú brušnú stenu (urostómia).

cystoskopia [gr.] — diagnostické endoskopické vyšetrenie močového mechúra, pri ktorom sa v celkovej narkóze zavedie cystoskop cez močovú rúru do močového mechúra a ním sa zavádzajú do močovodov, resp. až do obličkovej panvičky, tenké drény. Pomocou cystoskopu sa robia aj niektoré operácie prostaty a močového mechúra, resp. elektrokoaguláciou sa odstraňujú malé, predovšetkým stopkaté nádory.

défense musculaire [defans müskülér; fr.] — reflexné (samovoľné) napätie svalstva prednej brušnej steny pri dráždení alebo pri rozsiahlom zápale pobrušnice, ktorým sa organizmus snaží chrániť pred bolesťou zvyšujúcou sa tlakom na prednú brušnú stenu. Pri niektorých ochoreniach sa vyskytuje len v časti prednej brušnej steny (napr. pri zápale slepého čreva v pravom podbrušku), pri iných je stiahnutá celá predná brušná stena (difúzne; napr. pri prederavenom žalúdkovom a dvanástnikovom vrede).

defibrilátor [lat.] — prístroj umožňujúci odstrániť fibriláciu srdca elektrickým výbojom (napr. pri poruchách srdcového rytmu), najmä fibriláciu srdcových komôr. Defibrilátor môže byť stacionárny (pripojený na elektrickú sieť) alebo prenosný (zdrojom energie je batéria); → defibrilácia.

dekapsulácia [lat.] — operačné odstránenie puzdra (kapsuly) niektorého orgánu, pričom orgán sa ponechá na pôvodnom mieste (v súčasnosti sa nevykonáva).

dystopia [gr.] — chybné uloženie orgánu alebo časti tkaniva na anatomicky nesprávnom, nezvyklom mieste; napr. dystopia obličky – vrodená abnormálna poloha obličky zvyčajne v malej panve; dystopia sliznice žalúdka – chybná poloha sliznice v Meckelovom výbežku – Meckelovom divertikule tenkého čreva.

embolektómia [gr.] — chirurgické odstránenie embolu. Pri embolektómii sa postihnutá cieva vypreparuje, otvorí a zavedie sa do nej cievka s balónikom (Fogartyho katéter), ktorý sa nafúkne a následne sa jeho spätným ťahom odstraňuje aj embolus. Embolektómia je urgentný zákrok. Ak sa vykoná včas, môže sa prietok krvi postihnutou tepnou úplne obnoviť.

embolus [gr.] — hmota nerozpustná v krvnej plazme, pohybujúca sa v krvnom riečisku, spôsobujúca embóliu. Najčastejšie odtrhnutý kus krvnej zrazeniny (zo žíl dolnej končatiny zanesený krvným prúdom do pľúc), ale aj nekrotická hmota, baktérie, tukové kvapôčky, cudzie telesá (napr. projektily) alebo vzduchové bublinky.

endarteriitis [gr.] → endarteriitída

endarteriitis obliterans → Buergerova choroba

enukleácia [lat.] — operačné vybratie, vylúpnutie drobnej cysty alebo malého ohraničeného guľovitého útvaru (najmä ak má dostatočne pevný obal) bez toho, aby sa súčasne odstraňovala časť okolitého tkaniva. Enucleatio bulbi (oculi) – vylúpnutie, odstránenie oka.