igric

igric [slovanské jazyky], igrec — slovanský stredoveký potulný spevák, herec, žartovník, kaukliar aj všestranný tvorca a interpret svetskej hudby; ekvivalentom v západnej Európe bol nemecký Spielmann a francúzsky jongleur, v ruskom kultúrnom prostredí skomoroch. V dobovej latinskej literatúre sa používal súhrnný názov jokulátor (lat. ioculator).

Igrici pôsobili v družinách veľkomoravských panovníkov, kniežat a stredovekých feudálov, o čom svedčí viacero dobových správ (napr. kráľovská listina Bela IV., 1244). V ľudovom prostredí účinkovali na jarmokoch a svadbách, kde zabávali obyvateľov tancom, spevom, hrou na hudobných nástrojoch a rozprávaním príbehov a historiek. Často vystupovali aj vo dvojici s tanečnicou. Aj keď nejestvujú priame písomné pramene, resp. notové záznamy, o ich hudbe, ktorá sa šírila ústnym podaním, sa predpokladá, že ich repertoár obsahoval epické, ľúbostné, ale i satirické a pijanské piesne, pre ktoré boli aj perzekvovaní.

Svedectvo o pôsobení igricov na našom území dokladajú aj sekundárne pramene, napr. v Anonymovej kronike (okolo 1200), ako aj viaceré toponymické názvy usadlostí zo stredovekého Uhorska, v ktorých žilo slovanské obyvateľstvo, napr. Igrich v Zalansku (v Blatenskom kniežatstve, dnes Zalaigrice v župe Zala, Maďarsko), Igrickarča (Ihrickarcsa, na Žitnom ostrove, podľa niektorých prameňov neskoršia Siposkarcha, dnes Šipošovské Kračany, miestna časť obce Kostolné Kračany) či dodnes existujúca obec Igram (okres Senec).