Ibn Bádždža

Text hesla

Ibn Bádždža, Abú Bakr Muhammad ibn Jahjá ibn as-Sá’igh, lat. Avempace, 1095 Zaragoza – 1139 Fez — islamský filozof.

Krátko pôsobil ako vezír guvernéra Zaragozy, neskôr cestoval po Andalúzii a bol viackrát väznený. Okrem filozofie sa zaoberal i matematikou, fyzikou a botanikou. Jeho diela sa zachovali v arabských rukopisoch a hebrejských prekladoch. Najdôležitejšie myšlienky a predstavy sa snažil sformulovať v diele Spôsob života samotára (Tadbír al-mutavahhid), ktoré zostalo nedokončené. V Knihe o duši (Kitáb fí an-nafs) sa zaoberal možnosťou zjednotenia ľudskej duše s božskou podstatou. Tento proces pokladal za najvyššiu ľudskú aktivitu a jeho zavŕšenie za absolútne šťastie, pričom sa nazdával, že trvalé šťastie možno dosiahnuť iba intelektuálnym poznaním. Zastával názor o potrebe súdržnosti filozofujúcich vzdelancov spojených spoločnou, ale osamotenou snahou o zdokonaľovanie sa a o obšťastňujúce poznanie v nevľúdnom a nechápavom vonkajšom prostredí. V Traktáte o prepojení intelektu s človekom (Risálat al-ittisál al-´akl bi al-insán) preformuloval svoju koncepciu o podstate ľudského života. Chápal ho ako prirodzenú cestu jedinca, ktorý na začiatku získa isté duševné vlastnosti – vďaka nim sa môže priblížiť k poslednej, najvyššej etape ľudského poznania (al-’akl al-achír). Jeho myšlienky mali veľký vplyv na Maimonida, Averroa, Tomáša Akvinského a Galilea Galileiho.

Text hesla

Ibn Bádždža, Abú Bakr Muhammad ibn Jahjá ibn as-Sá’igh, lat. Avempace, 1095 Zaragoza – 1139 Fez — islamský filozof.

Krátko pôsobil ako vezír guvernéra Zaragozy, neskôr cestoval po Andalúzii a bol viackrát väznený. Okrem filozofie sa zaoberal i matematikou, fyzikou a botanikou. Jeho diela sa zachovali v arabských rukopisoch a hebrejských prekladoch. Najdôležitejšie myšlienky a predstavy sa snažil sformulovať v diele Spôsob života samotára (Tadbír al-mutavahhid), ktoré zostalo nedokončené. V Knihe o duši (Kitáb fí an-nafs) sa zaoberal možnosťou zjednotenia ľudskej duše s božskou podstatou. Tento proces pokladal za najvyššiu ľudskú aktivitu a jeho zavŕšenie za absolútne šťastie, pričom sa nazdával, že trvalé šťastie možno dosiahnuť iba intelektuálnym poznaním. Zastával názor o potrebe súdržnosti filozofujúcich vzdelancov spojených spoločnou, ale osamotenou snahou o zdokonaľovanie sa a o obšťastňujúce poznanie v nevľúdnom a nechápavom vonkajšom prostredí. V Traktáte o prepojení intelektu s človekom (Risálat al-ittisál al-´akl bi al-insán) preformuloval svoju koncepciu o podstate ľudského života. Chápal ho ako prirodzenú cestu jedinca, ktorý na začiatku získa isté duševné vlastnosti – vďaka nim sa môže priblížiť k poslednej, najvyššej etape ľudského poznania (al-’akl al-achír). Jeho myšlienky mali veľký vplyv na Maimonida, Averroa, Tomáša Akvinského a Galilea Galileiho.

Zverejnené v apríli 2010.

Ibn Bádždža [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ibn-badzdza