hydrogenuhličitany
hydrogenuhličitany [gr. + slov.], starší názov bikarbonáty — soli kyseliny uhličitej, v ktorých je iba jeden vodík nahradený kovom (hydrogensoli kyseliny uhličitej), všeobecného vzorca MIHCO3. Známe sú len pri niektorých prvkoch, napr. v tuhom stave sa dajú získať len hydrogenuhličitany alkalických kovov (okrem lítia). Všetky hydrogenuhličitany sú viac alebo menej rozpustné vo vode. Varom roztokov alebo účinkom silnejších kyselín sa rozkladajú za vývoja oxidu uhličitého. Pripravujú sa zavádzaním oxidu uhličitého za chladenia do roztokov alebo do suspenzií uhličitanov, ako aj podvojným rozkladom uhličitanov, napr. uhličitanu amónneho (hydrogenuhličitan amónny). Z hľadiska použitia je najvýznamnejší hydrogenuhličitan sodný. Hydrogenuhličitan draselný KHCO3 je biela, vo vode rozpustná kryštalická látka, ktorá sa získava ako medziprodukt pri výrobe uhličitanu draselného. Používa sa v chémii a chemickej technológii. Roztoky hydrogenuhličitanu horečnatého Mg(HCO3)2 a hydrogenuhličitanu vápenatého Ca(HCO3)2 vznikajú v prírode z uhličitanov (napr. vápenca) pôsobením vody a oxidu uhličitého (rozpusteného vo vode), napr. CaCO3 + CO2 + H2O ⇌ Ca(HCO3)2. Spôsobujú prechodnú tvrdosť vody, ktorá sa dá odstrániť povarením, pri ktorom sa opäť vylúči málo rozpustný uhličitan vápenatý. Na procese rozpúšťania uhličitanu vápenatého (vápenca) a jeho opätovného vyzrážania odparením roztoku hydrogenuhličitanu je založený vznik krasových útvarov – jaskýň, škrapov a závrtov (pri rozpúšťaní vápenca), kvapľov a sintrových nátekov (pri rozklade hydrogenuhličitanu na uhličitan vápenatý). Niektoré hydrogenuhličitany, napr. hydrogenuhličitan železnatý, sú súčasťou minerálnych vôd.