Huygens, Constantijn st.
Jan Lievens: Constantijn Huygens st.,1626 – 28, Rijksmuseum, Amsterdam
Huygens [höjchens], Constantijn st., van Zuylichem (pán zo Zuylichemu), 4. 9. 1596 Haag – 28. 3. 1687 tamže — holandský humanistický básnik, právnik a hudobný skladateľ, otec Christiaana Huygensa a Constantijna Huygensa ml. Syn diplomata, dostal kvalitné vzdelanie, bol vychovávaný v prísnom kalvínskom duchu, pôsobil ako tajomník a radca dvoch oranžských princov, miestodržiteľov Spojených nizozemských provincií (Fridricha Henricha a Viliama II. Oranžského). Predstaviteľ tzv. zlatého veku holandskej literatúry, člen skupiny významných spisovateľov, vedcov a umelcov, tzv. muiderského krúžku (Muiderkring).
Autor holandských, latinských, francúzskych a talianskych básní autobiografického (Chvála mesta Haag, Batavia Tempe, 1621; Denné práce, Dagh-werck, 1638; Z pustovne, Cluys-werck, 1641), didaktického a satirického charakteru (Pekná hlúposť, ’t Costelick Mal, 1622; Útecha očí, Ooghentroost, 1647) a básne o svojej usadlosti Hofwijck (1653), ktorá sa stala vzorom pre žáner tzv. hofdichten – holandských básní o záhradách a usadlostiach. K hodnotným patria zbierky básní pre mládež Voľný čas (Otia, 1625) a básnická zbierka s prísloviami a epigramami Nevädze (Korenbloemen, 1658; druhé, rozšírené vydanie 1672, publikoval v nej okrem iných aj rozsiahlu báseň Dagh-werck). Huygens napísal aj viacero hudobných kompozícií. Od 1947 je na jeho počesť udeľovaná literárna Cena Constantijna Huygensa.