husliari

Text hesla

husliari — výrobcovia sláčikových strunových hudobných nástrojov. V minulosti sa venovali aj výrobe brnkacích nástrojov (označovali sa aj ako lutnári, výrobcovia gitár, mandolín, citár a pod.).

Prvým významným talianskym husliarom bol Andrea Amati (→ Amatiovci) pôsobiaci v 16. stor. v Cremone v Taliansku. Najvýznamnejším predstaviteľom cremonskej husliarskej školy bol jeho vnuk Niccolò Amati, v ktorého dielni sa vyučil aj Andrea Guarneri (→ Guarneriovci) a Antonio Stradivari (*1644, †1737), pôsobiaci koncom 17. a v 1. polovici 18. stor. Od Stradivariho, ktorý bol v tom období považovaný za jedného z najlepších husliarov, je známych asi 650 hudobných nástrojov (husle, violy, violončelá, gitary); svoj klasický model vyvinul okolo roku 1700.

Z Brescie pochádzali Gasparo da Salò (*1542, †1609) a jeho žiak Giovanni Paolo Maggini (*1580, †1630/32).

Ďalšími talianskymi strediskami husliarstva boli Miláno, Neapol, Benátky a Turín. Vyhľadávaným husliarom na sever od Álp bol v 17. stor. tirolský nástrojár Jakob Stainer (*1619, †1683) pôsobiaci v Absame (Rakúsko). V 17. a 18. stor. vznikali centrá husliarstva aj v Mittenwalde v Bavorsku (→ Klotzovci), v Norimbergu, Amsterdame a i., v 19. stor. v Markneukirchene v Sasku. Začiatkom 18. stor. sa výroba sláčikových nástrojov rozšírila aj na územie Čiech; významnými husliarskymi rodmi boli Homolkovci, Špidlerovci, Strnadovci, Pilařovci, Vávrovci a i.

Prvý medzinárodne uznávaný uhorský husliar Adam Bessler (*okolo 1625, †1679) pôsobil 1649 – 79 v Prešove. Na Slovensku sa husliarstvo koncentrovalo predovšetkým v Bratislave a jeho rozkvet nastal v 2. polovici 18. stor., keď si tu nemecký husliar Anton Thir st. (*1729, †1788; → Thirovci) založil husliarsku dielňu, ktorú po ňom prevzal jeho starší syn Ondrej (*1765, †1803). Mladší syn Anton (*1767, †1837) sa ako husliar usadil vo Viedni. Dielňu Ondreja Thira ml. ďalej viedol Jakub Ertl (→ Ertlovci), po jeho smrti jeho manželka Barbara (rod. Thirová) a syn Karol, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších výrobcov hudobných nástrojov v Bratislave. V roku 1779 začala svoju činnosť husliarska dielňa Johanna Georga Leeba st. (→ Leebovci), popredného súdobého uhorského husliara. Jeho dielňa existovala takmer do polovice 20. stor. Od roku 1814 ju viedol jeho syn Johann Goerg Leeb ml., po jeho smrti ju prevzal Joseph Hamberger st. (→ Hambergerovci), po ňom od konca 19. stor. Štefan Pauer (*1852, †1907) a Alojz Kubesch (*1869, †1946). V Košiciach od roku 1840 pôsobil Ján Juraj (Johann Georg) Stauffer (*1778, †1853), viedenský husliar, ktorý vyrobil nový nástroj – arpeggione (gitarové violončelo). V Liptovskom Mikuláši sa narodil významný uhorský husliar Samuel Felix Nemessányi (*1837, †1881), ktorý pôsobil od roku 1863 v Budapešti. V roku 1927 sa v Bratislave usadil schönbašský husliar Andrej Klier (*1875, †1943) so svojimi troma synmi Ottom, Oskárom a Kurtom (→ Klierovci). Najvýznamnejším husliarom na Slovensku v 20. stor. bol Osvald Juraj Willmann (*1911, †1969), ktorý pôsobil v Košiciach a od 1939 samostatne v Bratislave.

Text hesla

husliari — výrobcovia sláčikových strunových hudobných nástrojov. V minulosti sa venovali aj výrobe brnkacích nástrojov (označovali sa aj ako lutnári, výrobcovia gitár, mandolín, citár a pod.).

Prvým významným talianskym husliarom bol Andrea Amati (→ Amatiovci) pôsobiaci v 16. stor. v Cremone v Taliansku. Najvýznamnejším predstaviteľom cremonskej husliarskej školy bol jeho vnuk Niccolò Amati, v ktorého dielni sa vyučil aj Andrea Guarneri (→ Guarneriovci) a Antonio Stradivari (*1644, †1737), pôsobiaci koncom 17. a v 1. polovici 18. stor. Od Stradivariho, ktorý bol v tom období považovaný za jedného z najlepších husliarov, je známych asi 650 hudobných nástrojov (husle, violy, violončelá, gitary); svoj klasický model vyvinul okolo roku 1700.

Z Brescie pochádzali Gasparo da Salò (*1542, †1609) a jeho žiak Giovanni Paolo Maggini (*1580, †1630/32).

Ďalšími talianskymi strediskami husliarstva boli Miláno, Neapol, Benátky a Turín. Vyhľadávaným husliarom na sever od Álp bol v 17. stor. tirolský nástrojár Jakob Stainer (*1619, †1683) pôsobiaci v Absame (Rakúsko). V 17. a 18. stor. vznikali centrá husliarstva aj v Mittenwalde v Bavorsku (→ Klotzovci), v Norimbergu, Amsterdame a i., v 19. stor. v Markneukirchene v Sasku. Začiatkom 18. stor. sa výroba sláčikových nástrojov rozšírila aj na územie Čiech; významnými husliarskymi rodmi boli Homolkovci, Špidlerovci, Strnadovci, Pilařovci, Vávrovci a i.

Prvý medzinárodne uznávaný uhorský husliar Adam Bessler (*okolo 1625, †1679) pôsobil 1649 – 79 v Prešove. Na Slovensku sa husliarstvo koncentrovalo predovšetkým v Bratislave a jeho rozkvet nastal v 2. polovici 18. stor., keď si tu nemecký husliar Anton Thir st. (*1729, †1788; → Thirovci) založil husliarsku dielňu, ktorú po ňom prevzal jeho starší syn Ondrej (*1765, †1803). Mladší syn Anton (*1767, †1837) sa ako husliar usadil vo Viedni. Dielňu Ondreja Thira ml. ďalej viedol Jakub Ertl (→ Ertlovci), po jeho smrti jeho manželka Barbara (rod. Thirová) a syn Karol, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších výrobcov hudobných nástrojov v Bratislave. V roku 1779 začala svoju činnosť husliarska dielňa Johanna Georga Leeba st. (→ Leebovci), popredného súdobého uhorského husliara. Jeho dielňa existovala takmer do polovice 20. stor. Od roku 1814 ju viedol jeho syn Johann Goerg Leeb ml., po jeho smrti ju prevzal Joseph Hamberger st. (→ Hambergerovci), po ňom od konca 19. stor. Štefan Pauer (*1852, †1907) a Alojz Kubesch (*1869, †1946). V Košiciach od roku 1840 pôsobil Ján Juraj (Johann Georg) Stauffer (*1778, †1853), viedenský husliar, ktorý vyrobil nový nástroj – arpeggione (gitarové violončelo). V Liptovskom Mikuláši sa narodil významný uhorský husliar Samuel Felix Nemessányi (*1837, †1881), ktorý pôsobil od roku 1863 v Budapešti. V roku 1927 sa v Bratislave usadil schönbašský husliar Andrej Klier (*1875, †1943) so svojimi troma synmi Ottom, Oskárom a Kurtom (→ Klierovci). Najvýznamnejším husliarom na Slovensku v 20. stor. bol Osvald Juraj Willmann (*1911, †1969), ktorý pôsobil v Košiciach a od 1939 samostatne v Bratislave.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 23. novembra 2020.

citácia

Husliari [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-01-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/husliari