husle

Text hesla

husle — sláčikový strunový hudobný nástroj. Husle súčasného tvaru vznikli v 1. polovici 16. stor. v severnom Taliansku (Brescia) a koncom 16. stor. vytlačili z hudobnej praxe liru da braccio.

Korpus nástroja tvorí vyklenutá spodná doska (z javorového dreva), vyklenutá vrchná doska s dvoma ozvučnými (rezonančnými) otvormi v tvare písmena f (zo smrekového dreva) a luby (z javorového dreva). V strede medzi dvoma doskami je krk, ktorý na vrchnej strane nesie hmatník (z ebenového dreva). Na začiatku hmatníka je sedielko (malý pražec) so štyrmi zárezmi na struny a na jeho konci hlavica so závitnicou (slimákom), žliabkom a ladiacimi kolíčkami. Struny vedú od hlavice cez sedielko, hmatník a kobylku k strunníku, ktorý je prichytený o žaluď v spodnej časti nástroja. Kobylka prenáša kmitanie strún na vrchnú dosku a jednou svojou nôžkou (pod strunami e2, a1) stojí približne nad dušou (kolík zo smrekového dreva s priemerom asi 5 mm), ktorá prenáša kmitanie z vrchnej dosky na spodnú. Druhou nôžkou (pod strunami d1, g) stojí na basovom (ozvučnom) trámci (jeho dĺžka je 26 cm), ktorý tesne prilieha k vrchnej doske a slúži na vypnutie a podporu vyklenutia. V hlavici sú vyvŕtané otvory na štyri ladiace kolíčky (kľúče z ebenového dreva). Štyri črevové (prípadne kovové) struny sú ladené v kvintách g, d1, a1, e2. Husle majú rozsah gc5. Tlmený zvuk sa dosahuje použitím sordiny (svorka tlmiaca kmitanie kobylky). Funkciou podbradka – doštičky z ebenového dreva je pevnejšie držanie nástroja medzi bradou a ramenom. Struny sa rozochvievajú sláčikom (coll’arco) alebo aj brnkaním prstami (pizzicato).

Na husliach sa dá hrať rôznymi spôsobmi: legato (viazane), détaché (oddeľovane), staccato (krátko), sautillé (hádzaný smyk), martellato (prudké détaché), con sordino (so sordinou), col legno (prútom sláčika), tremolo (rýchle opakovanie tónov) a pod. Uplatňujú sa v sólistickej i komornej hre a sú najpoužívanejším hudobným nástrojom v orchestri (kde sa delia na prvé a druhé husle). Na Slovensku sú obľúbeným hudobným nástrojom aj v tradičných ľudových hudobných zoskupeniach a popri klasických husliach sa používajú aj rôzne varianty domácej ľudovej výroby.

Za najvýznamnejšieho husľového virtuóza sa považuje Niccolò Paganini.

Text hesla

husle — sláčikový strunový hudobný nástroj. Husle súčasného tvaru vznikli v 1. polovici 16. stor. v severnom Taliansku (Brescia) a koncom 16. stor. vytlačili z hudobnej praxe liru da braccio.

Korpus nástroja tvorí vyklenutá spodná doska (z javorového dreva), vyklenutá vrchná doska s dvoma ozvučnými (rezonančnými) otvormi v tvare písmena f (zo smrekového dreva) a luby (z javorového dreva). V strede medzi dvoma doskami je krk, ktorý na vrchnej strane nesie hmatník (z ebenového dreva). Na začiatku hmatníka je sedielko (malý pražec) so štyrmi zárezmi na struny a na jeho konci hlavica so závitnicou (slimákom), žliabkom a ladiacimi kolíčkami. Struny vedú od hlavice cez sedielko, hmatník a kobylku k strunníku, ktorý je prichytený o žaluď v spodnej časti nástroja. Kobylka prenáša kmitanie strún na vrchnú dosku a jednou svojou nôžkou (pod strunami e2, a1) stojí približne nad dušou (kolík zo smrekového dreva s priemerom asi 5 mm), ktorá prenáša kmitanie z vrchnej dosky na spodnú. Druhou nôžkou (pod strunami d1, g) stojí na basovom (ozvučnom) trámci (jeho dĺžka je 26 cm), ktorý tesne prilieha k vrchnej doske a slúži na vypnutie a podporu vyklenutia. V hlavici sú vyvŕtané otvory na štyri ladiace kolíčky (kľúče z ebenového dreva). Štyri črevové (prípadne kovové) struny sú ladené v kvintách g, d1, a1, e2. Husle majú rozsah gc5. Tlmený zvuk sa dosahuje použitím sordiny (svorka tlmiaca kmitanie kobylky). Funkciou podbradka – doštičky z ebenového dreva je pevnejšie držanie nástroja medzi bradou a ramenom. Struny sa rozochvievajú sláčikom (coll’arco) alebo aj brnkaním prstami (pizzicato).

Na husliach sa dá hrať rôznymi spôsobmi: legato (viazane), détaché (oddeľovane), staccato (krátko), sautillé (hádzaný smyk), martellato (prudké détaché), con sordino (so sordinou), col legno (prútom sláčika), tremolo (rýchle opakovanie tónov) a pod. Uplatňujú sa v sólistickej i komornej hre a sú najpoužívanejším hudobným nástrojom v orchestri (kde sa delia na prvé a druhé husle). Na Slovensku sú obľúbeným hudobným nástrojom aj v tradičných ľudových hudobných zoskupeniach a popri klasických husliach sa používajú aj rôzne varianty domácej ľudovej výroby.

Za najvýznamnejšieho husľového virtuóza sa považuje Niccolò Paganini.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 4. novembra 2020.

citácia

Husle [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/husle