husitské zväzy

husitské zväzy — v období husitského hnutia politicko-vojenské spolky miest a šľachty určitej oblasti voľne pridružené k niektorej z husitských strán (prúdov). Vznikali začiatkom 20. rokov 15. stor. s cieľom upevniť moc a vzájomne ochraňovať a hospodársky zabezpečovať husitské vojsko. Mestá si udržali vnútornú samosprávu, za veliteľa vojenskej hotovosti bol však často dosádzaný hajtman. R. 1421 bol na vrchole moci pražský mestský zväz (združoval 21 miest), k najznámejším husitským zväzom patrili napr. táborský mestský zväz (1421 združoval 7 miest), ktorý úzko spolupracoval s lounsko-žateckým zväzom, a orebský zväz (→ orebiti) na čele s mestami Hradec Králové a Čáslav, ktorý sa upevnil 1423 zásluhou J. Žižku z Trocnova (neskôr sa nazýval východočeský husitský zväz alebo Žižkov zväz a po Žižkovej smrti sirotský zväz, → sirotkovia). Od 1426 mali zväzy rozhodujúci vplyv na situáciu v Čechách, ktorý si udržali až do bitky pri Lipanoch (1434).