Hurbanovo

Hurbanovo — mesto v okrese Komárno v Nitrianskom kraji na rozhraní Podunajskej roviny a Podunajskej pahorkatiny na vodných tokoch Stará Žitava a Stará Nitra, 114 m n. m.; 7 222 obyvateľov (2024), 50,6 % slovenskej, 40,7 % maďarskej národnosti (2021). Mestské časti: Bohatá, Holanovo, Hurbanovo, Konkoľ, Nová Trstená, Vék, Zelený Háj. Západná časť územia leží na širokej močaristej nive Žitavy s vysokými návejmi pieskov, je odlesnená. Východná časť sa rozprestiera na rozsiahlych piesčitých terasách pokrytých sprašami a viatymi pieskami. Na území mesta bolo nameraných viacero teplotných maxím na Slovensku: absolútne maximum teploty (40,3 °C, 20. 7. 2007), najvyššia ročná priemerná teplota (12,2 °C, 2014) a najvyšší dlhodobý ročný priemer teploty vzduchu (9,7 °C, 1871 – 2000). V Hurbanove sa nachádzajú prírodné rezervácie Alúvium Žitavy (vyhlásená 1993, rozloha 32,5 ha; zriadená na ochranu lužného lesa s vysokou biologickou hodnotou) a Révajovská pustatina (vyhlásená 1988, rozloha 0,68 ha; zriadená na ochranu zriedkavého biotopu húb na Podunajskej nížine) i chránený areál Hurbanovský park (vyhlásený 1981, rozloha 5,4 ha).

V meste je pivovar Zlatý Bažant. Hurbanovo je strediskom jednej z najúrodnejších oblastí Slovenska. Prechádzajú ním cesta I. triedy a železničná trať, spájajúce Komárno s Novými Zámkami, viacerými cestami III. triedy je spojené s okolitými obcami.

Hurbanovo vzniklo zo staršieho slovanského osídlenia. Písomne je doložené v roku 1329 ako Gyalla, 1357 Gylla, 1417 Gyalla, 1495 Gyalya, v rokoch 1773, 1786 O-Gyalla, v roku 1808 Ó-Gyálla, v rokoch 1863 – 1913 Ógyalla, 1920 – 38 Stará Ďala, Ó-Gyalla, 1938 – 45 Ógyalla, 1945 – 48 Stará Ďala, Ó-Gyalla, v roku 1948 Hurbanovo. V roku 1971 bola k nemu pričlenená obec Bohatá (1404 Bagatha, 1773 Bagota, 1786 Bagotta, 1808 Bagota, 1863 Bagotta, 1873 – 88 Bagota, 1892 Bagotta, 1895 – 1948 Bagota, 1948 – 71 Bohatá).

Vlastnili ho viaceré rodiny, v roku 1561 ho zničili Turci, v roku 1570 bolo vyľudnené, na začiatku 18. stor. znova osídlené. V 19. stor. tam boli tabaková továreň a veterný mlyn, na prelome 19. a 20. stor. mlyn poháňaný benzínovým motorom, v 1. polovici 20. stor. jatky, paprikový mlyn a tlačiareň. Za prvej ČSR sa jeho obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938 – 45 bolo pripojené k Maďarsku. Do roku 1960 bolo sídlom okresu. Nachádza sa tam Slovenská ústredná hvezdáreň, založená v roku 1871 Mikulášom Konkolym-Thegem ako jedno z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe, v súčasnosti je pracoviskom Geofyzikálneho ústavu SAV; jeho budova predstavuje unikátnu technickú pamiatku.

Archeologické nálezy: osídlenie z obdobia mezolitu a neolitu (nález sídliska so staršou lineárnou keramikou, želiezovskou skupinou a lengyelskou kultúrou s chatami, ohniskami, pecami a maľovanou polychrómnou omietkou), bohaté sídlisko karpatskej mohylovej kultúry so silnými južnými vplyvmi, žiarové pohrebisko z mladšej halštatskej doby, slovanské pohrebisko z 9. stor., staromaďarské pohrebisko s hrobmi jazdcov, skýtsko-trácke pohrebisko. Tri keltské pohrebiská sú z polôh Bacherov majer, Abadomb a Pavlov dvor. V polohe Abadomb boli odkryté sídliskové objekty z 11. stor. a pohrebisko obsahujúce 16 kostrových a 2 žiarové hroby, ktoré bolo pravdepodobne časťou väčšieho pohrebiska zo strednolaténskeho obdobia. V hroboch sa našli bronzové a železné spony, bronzové, železné a lignitové náramky, železné hroty kopijí, britvy a keramika. Pohrebisko v polohe Bacherov majer je staršie a bolo tam odkrytých 13 keltských kostrových hrobov zo staršej až strednej laténskej doby, v ktorých sa našli železné meče, hroty kopijí, náramky, spony zo železa a keramika. V štyroch hroboch boli pochovaní bojovníci.

Stavebné pamiatky: reformovaný kostol (1796, prestavaný 1912), dve klasicistické kúrie (1810 a 1818), trojičný stĺp (1886), secesný kaštieľ (1901), secesný rímskokatolícky Kostol sv. Ladislava (István Medgyaszay, 1912 – 13, postavený na mieste staršieho, barokového kostola z 1718). V časti Bohatá neskorobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Anny (1739, klasicisticky upravený v 2. polovici 18. stor.), zvonica (1. polovica 19. stor.), novoklasicistická kúria (začiatok 18. stor., prestavaná v polovici 19. stor.), klasicistická kúria (začiatok 19. stor.).