Hummel, Johann Nepomuk

Text hesla

Hummel, Johann Nepomuk, 14. 11. 1778 Bratislava – 17. 10. 1837 Weimar, Nemecko — rakúsky hudobný skladateľ, klavirista, kapelník a pedagóg.

Základy hudobného vzdelania získal u svojho otca, ktorý pôsobil ako divadelný dirigent v Bratislave a neskôr vo Viedni. V štúdiu hudby pokračoval u Františka Pavla Riglera, v rokoch 1785 – 87 patril k najobľúbenejším žiakom Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý ho vo Viedni vyučoval bezplatne. V rokoch 1788 – 93 absolvoval s otcom prvé koncertné turné po európskych mestách, od 1793 pokračoval v štúdiu hudby vo Viedni u Johanna Georga Albrechtsbergera, Antonia Salieriho a Josepha Haydna. V rokoch 1793, 1796 a 1834 usporiadal ďalšie koncertné cesty po Európe a navštívil aj rodnú Bratislavu, kde úspešne uviedol svoje skladby. Patril k najlepším európskym klavírnym virtuózom z obdobia pred Franzom Lisztom. V rokoch 1804 – 11 sa stal nástupcom Josepha Haydna v službách grófa Esterháziho v Eisenstadte a pracoval ako druhý dvorný kapelník. Od roku 1816 pôsobil už samostatne ako dvorný kapelník v Stuttgarte, od 1819 vo Weimare.

Hummelova tvorba je v dejinách hudby považovaná za spojovací článok medzi klasicizmom, s výrazným Mozartovým vplyvom, a romantizmom. Vyznačuje sa rôznorodosťou žánrov s bohatým inšpiračným zdrojom v literatúre i v iných mimohudobných námetoch. V klavírnych skladbách (v sonátach pre dve a štyri ruky, klavírnych koncertoch, rondách, variáciách, fantáziách, capricciách či v etudách), vyznačujúcich sa bohatou ornamentikou, eleganciou a emocionálnou hĺbkou, razil nové chápanie klavírnej hry: nepoužíval pravý klavírny pedál, usiloval sa o priezračnosť hry s krátkym, strohým tónom, čo vzhľadom na klavírnu mechaniku dobových nástrojov bolo mimoriadne náročné. Písal aj opery, omše, komorné skladby so sólovým klavírom (klavírne triá, kvintetá, septeto), sláčikové kvartetá, koncerty pre dychové nástroje a i.

Do vývoja klavírnej pedagogiky výrazne prispel dielom Podrobný návod hry na klavíri (Ausführliche Anweisung zum Pianofortespiel, 1828), ktoré patrí k najzávažnejším prácam svojho druhu tohto obdobia (rukopis s úplným názvom Ausführliche theoretisch-practische Anweisung vom ersten Elementar-Unterricht an bis zur vollkommensten Ausbildung je uložený v Archíve mesta Bratislavy).

Hummelov klavírny štýl výrazne ovplyvnil tvorbu nastupujúcich romantikov Johna Fielda, Fryderyka Chopina, Roberta Schumanna i Franza Liszta. Zo slovenských interpretov a hudobných teoretikov jeho klavírnu tvorbu propagovali najmä Rudolf Macudziński, Ivan Palovič, Alexander Cattarino, Zoltán Hrabussay a Vladimír Čížik.

V Bratislave sa nachádza Múzeum J. N. Hummela (otvorené 1937; dnes súčasť Múzea mesta Bratislavy) a pomník J. N. Hummela, ktorý v roku 1887 vytvoril Viktor Oskar Tilgner z prostriedkov z výťažku bratislavských benefičných koncertov Franza Liszta, Antona Grigoryevicha Rubinsteina, Hansa von Büllova a Josepha Joachima usporiadaných na podnet mestského archivára Jána Nepomuka Batku ml. Od roku 1991 sa v Bratislave (s výnimkou 2002) usporadúva trienálne Medzinárodná klavírna súťaž J. N. Hummela a od 2018 medzinárodný hudobný festival Hummel Fest. V roku 1997 bola založená Medzinárodná nadácia J. N. Hummel a obnova kultúrneho dedičstva.

Text hesla

Hummel, Johann Nepomuk, 14. 11. 1778 Bratislava – 17. 10. 1837 Weimar, Nemecko — rakúsky hudobný skladateľ, klavirista, kapelník a pedagóg.

Základy hudobného vzdelania získal u svojho otca, ktorý pôsobil ako divadelný dirigent v Bratislave a neskôr vo Viedni. V štúdiu hudby pokračoval u Františka Pavla Riglera, v rokoch 1785 – 87 patril k najobľúbenejším žiakom Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý ho vo Viedni vyučoval bezplatne. V rokoch 1788 – 93 absolvoval s otcom prvé koncertné turné po európskych mestách, od 1793 pokračoval v štúdiu hudby vo Viedni u Johanna Georga Albrechtsbergera, Antonia Salieriho a Josepha Haydna. V rokoch 1793, 1796 a 1834 usporiadal ďalšie koncertné cesty po Európe a navštívil aj rodnú Bratislavu, kde úspešne uviedol svoje skladby. Patril k najlepším európskym klavírnym virtuózom z obdobia pred Franzom Lisztom. V rokoch 1804 – 11 sa stal nástupcom Josepha Haydna v službách grófa Esterháziho v Eisenstadte a pracoval ako druhý dvorný kapelník. Od roku 1816 pôsobil už samostatne ako dvorný kapelník v Stuttgarte, od 1819 vo Weimare.

Hummelova tvorba je v dejinách hudby považovaná za spojovací článok medzi klasicizmom, s výrazným Mozartovým vplyvom, a romantizmom. Vyznačuje sa rôznorodosťou žánrov s bohatým inšpiračným zdrojom v literatúre i v iných mimohudobných námetoch. V klavírnych skladbách (v sonátach pre dve a štyri ruky, klavírnych koncertoch, rondách, variáciách, fantáziách, capricciách či v etudách), vyznačujúcich sa bohatou ornamentikou, eleganciou a emocionálnou hĺbkou, razil nové chápanie klavírnej hry: nepoužíval pravý klavírny pedál, usiloval sa o priezračnosť hry s krátkym, strohým tónom, čo vzhľadom na klavírnu mechaniku dobových nástrojov bolo mimoriadne náročné. Písal aj opery, omše, komorné skladby so sólovým klavírom (klavírne triá, kvintetá, septeto), sláčikové kvartetá, koncerty pre dychové nástroje a i.

Do vývoja klavírnej pedagogiky výrazne prispel dielom Podrobný návod hry na klavíri (Ausführliche Anweisung zum Pianofortespiel, 1828), ktoré patrí k najzávažnejším prácam svojho druhu tohto obdobia (rukopis s úplným názvom Ausführliche theoretisch-practische Anweisung vom ersten Elementar-Unterricht an bis zur vollkommensten Ausbildung je uložený v Archíve mesta Bratislavy).

Hummelov klavírny štýl výrazne ovplyvnil tvorbu nastupujúcich romantikov Johna Fielda, Fryderyka Chopina, Roberta Schumanna i Franza Liszta. Zo slovenských interpretov a hudobných teoretikov jeho klavírnu tvorbu propagovali najmä Rudolf Macudziński, Ivan Palovič, Alexander Cattarino, Zoltán Hrabussay a Vladimír Čížik.

V Bratislave sa nachádza Múzeum J. N. Hummela (otvorené 1937; dnes súčasť Múzea mesta Bratislavy) a pomník J. N. Hummela, ktorý v roku 1887 vytvoril Viktor Oskar Tilgner z prostriedkov z výťažku bratislavských benefičných koncertov Franza Liszta, Antona Grigoryevicha Rubinsteina, Hansa von Büllova a Josepha Joachima usporiadaných na podnet mestského archivára Jána Nepomuka Batku ml. Od roku 1991 sa v Bratislave (s výnimkou 2002) usporadúva trienálne Medzinárodná klavírna súťaž J. N. Hummela a od 2018 medzinárodný hudobný festival Hummel Fest. V roku 1997 bola založená Medzinárodná nadácia J. N. Hummel a obnova kultúrneho dedičstva.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 17. februára 2021.

citácia

Hummel, Johann Nepomuk [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-04-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hummel-johann-nepomuk