hugenotské vojny

Text hesla

hugenotské vojny [üge-] — náboženské vojny vo Francúzsku 1562 – 98 medzi katolíkmi a protestantmi, hugenotmi. Boli motivované nielen nábožensky, ale najmä mocenskopoliticky, vyplnili takmer celú 2. polovicu 16. stor. a spôsobili v krajine chaos a spoločenský i hospodársky úpadok. Na stranu hugenotov sa pridali najmä mestá (okrem Paríža), ako aj časť vplyvnej vysokej šľachty (Henri I., princ de Condé; admirál G. de Coligny; Henrich III. Navarrský), zahraničnopoliticky boli podporovaní Anglickom, Nizozemskom a niektorými nemeckými kniežatstvami. Na čele katolíckej strany stál rod Guisovcov s privysokými mocenskými ambíciami a silným vplyvom na francúzsku kráľovskú rodinu, ktorý bol v spojenectve so Španielskom. Z iniciatívy Kataríny Mediciovej, ktorá vládla ako regentka za svojho syna Karola IX., bol 1562 vydaný tolerančný edikt, ktorý však vyvolal začiatok otvoreného nepriateľstva medzi hugenotmi a katolíkmi. K prvej hugenotskej vojne (1562 – 63) dal prvotný impulz vojvoda František I. de Guise vyvraždením hugenotov 1. 3. 1562 pri ich bohoslužbe v meste Vassy. Napriek tomu, že vojna sa pre hugenotov vyvíjala nepriaznivo, mierom z Amboise 1563 získali právo vykonávať náboženské obrady na určených miestach. Druhá hugenotská vojna (1567 – 68) nepriniesla zmenu, tretiu hugenotskú vojnu (1568 – 70) ukončil mier zo Saint-Germain-en-Laye 1570, ktorý rozšíril náboženské slobody hugenotov. Na znak zmierenia medzi obidvoma stranami bol dohodnutý sobáš medzi Margarétou z Valois (Margot) a Henrichom III. Navarrským. Po svadbe (23. 8. 1572), na ktorej sa v Paríži zhromaždil výkvet hugenotskej šľachty, bola na hugenotov zorganizovaná krvavá masakra (→ Bartolomejská noc). Udalosti viedli k štvrtej (1572 – 73) a piatej hugenotskej vojne (1574 – 76), v ktorej sa situácia priaznivejšie vyvíjala pre hugenotov a mierom z Beaulieu (Beaulieu-lès-Loches) 1576 získali náboženské slobody a prístup do úradov. Odpoveďou katolíckej strany bolo založenie Svätej ligy pod vedením vojvodu Henricha I. de Guise, ktorá mala za cieľ s podporou Španielska definitívne hugenotov zničiť. Šiesta (1576 – 77) a siedma hugenotská vojna (1579 – 80) mali charakter občianskej vojny a boli sprevádzané početnými povstaniami, krajina trpela nedostatkom a chaosom. R. 1585 kráľ Henrich III. zrušil pod nátlakom vojvodu Henricha I. de Guise ediktom z Nemours hugenotom všetky dosiaľ získané práva, čo sa stalo príčinou vypuknutia ôsmej hugenotskej vojny (1585 – 89) nazývanej aj vojna troch Henrichov (Henrich III., Henrich I. de Guise, Henrich III. Navarrský). Francúzsky kráľ Henrich III., lavírujúc medzi obidvoma tábormi, dal v decembri 1588 podnet na zavraždenie vojvodu de Guise, v auguste 1589 sa však sám stal obeťou vraždy, čím vymrel rod Valoisovcov. Dedičom francúzskeho trónu sa tak stal vodca hugenotov Henrich III. Navarrský (francúzsky kráľ ako Henrich IV.), ktorý si však musel korunu vybojovať počas deviatej hugenotskej vojny (1589 – 98). V boji proti Svätej lige dosiahol významné víťazstvá v bitkách pri Arques-la-Bataille (1589) a Ivry-la-Bataille (1590). V snahe zabezpečiť jednotu a dosiahnuť všeobecné uznanie prestúpil 1593 na katolícku vieru a 1594 sa mu podarilo dobyť aj katolícky Paríž. Obdobie hugenotských vojen sa skončilo 1598 vydaním Nantského ediktu.

Text hesla

hugenotské vojny [üge-] — náboženské vojny vo Francúzsku 1562 – 98 medzi katolíkmi a protestantmi, hugenotmi. Boli motivované nielen nábožensky, ale najmä mocenskopoliticky, vyplnili takmer celú 2. polovicu 16. stor. a spôsobili v krajine chaos a spoločenský i hospodársky úpadok. Na stranu hugenotov sa pridali najmä mestá (okrem Paríža), ako aj časť vplyvnej vysokej šľachty (Henri I., princ de Condé; admirál G. de Coligny; Henrich III. Navarrský), zahraničnopoliticky boli podporovaní Anglickom, Nizozemskom a niektorými nemeckými kniežatstvami. Na čele katolíckej strany stál rod Guisovcov s privysokými mocenskými ambíciami a silným vplyvom na francúzsku kráľovskú rodinu, ktorý bol v spojenectve so Španielskom. Z iniciatívy Kataríny Mediciovej, ktorá vládla ako regentka za svojho syna Karola IX., bol 1562 vydaný tolerančný edikt, ktorý však vyvolal začiatok otvoreného nepriateľstva medzi hugenotmi a katolíkmi. K prvej hugenotskej vojne (1562 – 63) dal prvotný impulz vojvoda František I. de Guise vyvraždením hugenotov 1. 3. 1562 pri ich bohoslužbe v meste Vassy. Napriek tomu, že vojna sa pre hugenotov vyvíjala nepriaznivo, mierom z Amboise 1563 získali právo vykonávať náboženské obrady na určených miestach. Druhá hugenotská vojna (1567 – 68) nepriniesla zmenu, tretiu hugenotskú vojnu (1568 – 70) ukončil mier zo Saint-Germain-en-Laye 1570, ktorý rozšíril náboženské slobody hugenotov. Na znak zmierenia medzi obidvoma stranami bol dohodnutý sobáš medzi Margarétou z Valois (Margot) a Henrichom III. Navarrským. Po svadbe (23. 8. 1572), na ktorej sa v Paríži zhromaždil výkvet hugenotskej šľachty, bola na hugenotov zorganizovaná krvavá masakra (→ Bartolomejská noc). Udalosti viedli k štvrtej (1572 – 73) a piatej hugenotskej vojne (1574 – 76), v ktorej sa situácia priaznivejšie vyvíjala pre hugenotov a mierom z Beaulieu (Beaulieu-lès-Loches) 1576 získali náboženské slobody a prístup do úradov. Odpoveďou katolíckej strany bolo založenie Svätej ligy pod vedením vojvodu Henricha I. de Guise, ktorá mala za cieľ s podporou Španielska definitívne hugenotov zničiť. Šiesta (1576 – 77) a siedma hugenotská vojna (1579 – 80) mali charakter občianskej vojny a boli sprevádzané početnými povstaniami, krajina trpela nedostatkom a chaosom. R. 1585 kráľ Henrich III. zrušil pod nátlakom vojvodu Henricha I. de Guise ediktom z Nemours hugenotom všetky dosiaľ získané práva, čo sa stalo príčinou vypuknutia ôsmej hugenotskej vojny (1585 – 89) nazývanej aj vojna troch Henrichov (Henrich III., Henrich I. de Guise, Henrich III. Navarrský). Francúzsky kráľ Henrich III., lavírujúc medzi obidvoma tábormi, dal v decembri 1588 podnet na zavraždenie vojvodu de Guise, v auguste 1589 sa však sám stal obeťou vraždy, čím vymrel rod Valoisovcov. Dedičom francúzskeho trónu sa tak stal vodca hugenotov Henrich III. Navarrský (francúzsky kráľ ako Henrich IV.), ktorý si však musel korunu vybojovať počas deviatej hugenotskej vojny (1589 – 98). V boji proti Svätej lige dosiahol významné víťazstvá v bitkách pri Arques-la-Bataille (1589) a Ivry-la-Bataille (1590). V snahe zabezpečiť jednotu a dosiahnuť všeobecné uznanie prestúpil 1593 na katolícku vieru a 1594 sa mu podarilo dobyť aj katolícky Paríž. Obdobie hugenotských vojen sa skončilo 1598 vydaním Nantského ediktu.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hugenotské vojny [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hugenotske-vojny